Najsladšia sladkosť✅

13. Sám doma

Luno

Vždy, keď som v škole, som radšej s ľuďmi. Zo srdca nenávidím, keď Christine chýba, lebo to znamená, že musím sedieť sám, akoby som bol tým najväčším vyvrheľom z triedy. Ale byť sám doma? To je už iná šálka kávy. Zbožňujem to. Môžem robiť, čo sa mi zachce, nikto ma nevyrušuje a nehovorí mi, čo mám robiť.

Brucho ma síce bolelo už menej, ale smutný som bol stále. Ani spánok mi nepomohol upokojiť sa.

Zobudil som sa okolo ôsmej s rozhodnutím, že dnes nevstanem z postele. Na čo? Pod posteľou som mal dostatočnú zásobu sladkostí. Hladovať jednoznačne nebudem.

Neviem ako dlho som ležal a postupne vyjedal všetko z mojich zásob, keď mi cinkol mobil.

Christine! Oh môj bože, napísala mi Christine!

Nálada mi ihneď stúpla vyššie. S roztrasenými prstami som rýchlo otvoril správu.

"Ahoj Luno. Stále som na Teba nahnevaná, nemysli si, že Ti tak rýchle odpustím! Ale... kde si? Prídeš dnes? Si v poriadku?"

Och, moja zlatá, milovaná Christine! Ako strašne sa snaží tváriť, že je na mňa stále nahnevaná a pri tom sa o mňa bojí a panikári, keď nie som v škole čo i len hodinu. Je to na dobrej ceste. Čoskoro mi určite odpustí. A ja s ňou budem tráviť všetok možný čas! Aj tak nebudem mať nič iné na práci, keďže s Mattom sa už baviť nemôžem...

Matt... Hneď, čo som si naňho spomenul, nálada mi opäť klesla. Ľahol som si naspäť na chrbát, do úst som si strčil celú čokoládu a kým som ju žul, odpísal som Christine: "Ahoj! Zlaté, že sa zaujímaš :3. Som v pohode, len ma včera trochu bolelo brucho, tak som dnes radšej zostal doma :)"

Nechcel som jej hovoriť, čo sa stalo, naozaj nechcel. Len by sa vydesila.

Ešte hodnú chvíľu som ležal na posteli a čumel do stropu, kým ma z izby nevyhnalo Tigricino naliehavé mňaučanie z kuchyne. Skotúľal som sa z postele, postavil som sa a pomaly som sa došuchtal do kuchyne, kde už ma očakávala Tigrica . V momente sa mi začala šúchať okolo nôh, pričom mraučala ešte naliehavejšie.

"Neboj, už ti idem dať papať," pošepol som, otvoril som konzervu a polovicu z nej som jej hodil do misky. Tigrica v momente prestala mraučať a vrhla sa na jedlo, akoby týždeň nejedla.

Sadol som si na gauč s omeletou v ruke. Mama mi ju pravdepodobne nachystala na raňajky, takže už bola vcelku studená, no kečup to, ako vždy, zachránil. Zapol som telku a... oh áno! Dávali Dr. House-a.

Diel už síce desať minút bežal, takže začiatok som nezachytil, no nechýbalo mi to, veľmi rýchlo som pochopil, čo sa tam deje.

Sledoval som, ako sa snažia zistiť, prečo skolabovala nejaká mladá pretekárka, pričom som si uvedomil, že sa viac sústredím na jednotlivých lekárov než na samotný dej.

Chase mi trochu pripomínal Matta. Tiež vysoký, štíhly, pekná tvár, blonďaté huňaté vlasy...

Rýchle som tu myšlienku zahnal a skúsil som sa radšej sústrediť na niečo iné. Konkrétne na Housea a Willsona. Všetky momenty, keď boli vedľa seba, keď spolu hovorili, och môj bože, tak veľmi by im to spolu slušalo.

Hneď po skončení dielu som si vytiahol z vrecka mobil, zapol Wattpad a začal som zúrivo hľadať nejakú fanfiction o Houseovi a Willsonovi. Zopár som ich našiel, ale úprimne, nič z toho. Jedna bola strašne nekvalitná, druhá ich oboch vykreslila úplne nereálne, tretia bola doslova písané porno a tá jediná kvalitná, do ktorej som sa v momente ponoril, mala len päť kapitol a nevyzeralo, že by autorka mala v pláne pokračovať ďalej.