Najsladšia sladkosť✅

18. Nožík na maslo

Matt

Ráno som sa budil skutočne dlho. Stále som otváral a zatváral oči, budil som sa a znova zaspával. Keď som sa konečne zobudil, uvedomil som si, že mám celú tvár mokrú. Opatrne som si chytil viečka a pretrel som si oči. Hlas sa mi roztriasol. Ešte nikdy som sa nezobudil s plačom. Nikdy.

Vstal som z postele a skôr, ako si môj stav všimne niekto z rodiny, som prebehol do kúpelne. Niekoľkokrát som si opláchol tvár a následne som si rukou zahrabal do vlasov.

Bolo by treba ich umyť. Už zas...

Vlasy mi siahali síce len tesne pod líca, ale bol som si istý, že ak by ich niekto vyrovnal, boli by mi takmer po prsia. Tak kučeravé a zamotané boli. Keby to bolo na mne, už dávno by som si ich ostrihal, no väčšina dievčat tvrdila, že sa im páčia. Hovorili, že v kombinácii s mojou vyšportovanou postavou vyzerám ako nejaký starogrécky hrdina. Preto si ich nestrihám. Ak sa ľuďom niečo páči, prečo by som to mal meniť?

Zobral som si do ruky korektor a začal som si ho mazať na tvár. Takmer nikto nevie, že ho používam a som za to rád. Za niečo také ženštilé by som si vyslúžil hromadu stupidných poznámok.

Zatrel som si zopár vyrážok a následne som si dal kopu toho okrášlováka pod oči, keďže kruhy pod mojimi očami narástli do skutočne enormných rozmerov.

Vyzliekol som si zo seba pyžamo, natiahol som si rifle, biele tielko a môj milovaný sveter so sedemnástkou na jednom náprsnom vrecku a s T na druhom.

Pozrel som sa na seba do zrkadla. Už som nevyzeral ako troska. Vyzeral som tak, ako mám vyzerať. Hlúpy populárny chalan, ktorému je všetko jedno.

Frajersky som sa uškrnul na svoj vlastný odraz a nahlas som povedal: "Som cool chalan, výkvet dnešnej generácie. Flirtujem s tými najväčšími štetkami zo školy, mám super cool kamarátov, s ktorými chodím piť a priateľku, ktorú dnes pretiahnem. Teraz idem do školy, kde sa nebudem vôbec sústrediť na učivo, budem surfovať cez instagram, posielať snapy cez hodinu a určite ma nebudú zaujímať krpatí, tuční prváci."

Bol to tak strašný sebaklam, až sa mi z toho chcelo vracať. Ale bolo to to najlepšie, čo som mohol urobiť. Pokiaľ si to budem opakovať celý deň, možno tomu aspoň trochu uverím.

Vošiel som späť do izby, stále si opakujúc tie isté vety. Rukou som sa natiahol po môj školský ruksak a všimol som si na zemi podivný predmet, ktorú som už nejakú tu dobu nevidel. Bol to pestrofarebný náhrdelník, ktorý mi pred dvoma rokmi darovala moja mladšia sesternica. Samozrejme, že som ho nikdy nenosil, až taký blázon nie som.

Chytil som ho do rúk a po chvíľke váhania som z neho stiahol všetky gorálky. Prešiel som po nich rukou, následne som zdvihol tri z nich a navliekol som ich naspäť. Ružová, žlta a modrá. V takomto poradí. *

Navliekol som si náramok na ruku. Chvíľu som naňho mlčky hľadel, no potom som si potiahol rukáv svetra nižšie a zakryl som ho.

Nechám si ho tam. Po celý deň. Kým ho nikto neuvidí, bude dobre.

Vybehol som von z domu, ďalej som si šepkal ten príšerný sebaklam, zatiaľ čo ma na zápästí príjemne hriala pravda.

Na to ako neskoro som vstal, som do školy prišiel vcelku skoro (ďakujem, bože, za bezkolónové piatky). Pri vchode do školy som ihneď zbadal Traca, Kevina a Owena, všetkých troch s cigaretami v rukách. Kevin niečo vášnivo rozprával Owenovi (pravdepodobne o nejakej náhodnej babe, ktorú by najradšej prefikol) , zatiaľ, čo Trace znudene vyfukoval dym. Keď ma zbadal, oči mu zažiarili: "Čau, Matt!"