Najsladšia sladkosť✅

22. Najťažšia noc

Luno

Nechcel som ho u mňa doma. Nechcel som ho vidieť, počuť, nechcel som mať s tým sexy idiotom nič spoločné. Ale predstava jeho zamrznutého nehybného tela pred mojim domom bola príliš desivá na to, aby som ho nepustil dnu. Matt ma mlčky nasledoval do obývačky, kde sa v momente hodil na gauč, ktorý ticho zavŕzgal. Opatrne sa na mňa pozrel a pošepol: "Ďakujem."

Prikývol som. Bál som sa, že ak by som otvoril ústa, rozplakal by som sa. Chvíľu som uvažoval, že si pôjdem už rovno ľahnúť, hore do izby, no napokon som sa vybral do kuchyne. Postavil som sa na špičky, vzal som z jednej z horných políc okrúhlu kovovú krabicu plnú malých čokoládiek a vošiel som s ňou späť do obývačky. Matt sedel na kraji gauča. Už si stihol zapojiť mobil a nabíjačku do zástrčky a teraz len znudene hľadel na obrazovku, ktorá mu svietila do tváre, na ktorej sa jemne ligotali slzy. Prisadol som si k nemu na opačný koniec gauča, ktorý pod mojou váhou v momente bolestne zavŕzgal.

Zavrel som oči a zahryzol som si do spodnej pery.

Nenávidím moje tučné telo, nenávidím vŕzgajúce gauče a najviac nenávidím sexy chalanov sediacich na nich.

No Matt, našťastie, pôsobil priveľmi zaujatý depresívnym behaním svojho prsta po obrazovke telefónu a reakciu gauča na moju nadváhu si nevšímal. Otvoril som krabicu a podal som ju Mattovi: "Na. Daj si."

Matt sa pozrel do krabice a zmätene nadvihol obočie: "Uhm, ďakujem, neprosím si."

Posunul som sa k nemu bližšie s krabicou stále otočenou smerom k nemu: "Ver mi, na svete neexistuje lepší liek na smútok ako sladkosti."

Aby som mu to dokázal, strčil som si do úst jednu z malých čokoládiek. Mala trochu divnú pachuť, asi už nebola úplne v záruke, no bolo mi to jedno. Hneď ako zmizla v mojom krku, dal som si do úst ďalšiu a pokúsil som sa o úsmev.

Matt to po chvíľke váhania vzdal a tiež si zobral jeden bonbón. Jemne som sa pousmial a strčil som si do úst tretí.

Chvíľu sme len mlčali a jedli bomboníky. Ticho bolo prerušované len šuchotom papierikov a tichým mľaskaním.

"Vidím, že si tiež smutný," ozval sa zrazu Matt.

"Cho?" opýtal som sa ho s plnými ústami.

"Že si tiež smutný očividne," Matt kývol hlavou na krabicu, ktorá už bola asi zo troch štvrtín prázdna a následne sa pozrel na svoje stehná, na ktorých ležalo asi len päť malých papierikov z čokoládok. Uvedomil som si, čo sa stalo a v momente som sa začal cítiť neuveriteľne trápne. Doniesol som mu čokoládky na rozveselenie a takmer všetky som zjedol. Wow, to som teda skutočne skvelý kamarát.

Zdvihol som sa z gauča, pravdepodobne celý červený. Hanbil som sa ako pes. Uhol som pohľadom a ticho som zamrmlal: "Prepáč."

Matt sa rýchle vystrel: "Nie, Luno, to je vpohode. Ja ti to nevyčítam. Aj tak mi tá čokoláda nechutila. Chcel som tým povedať len to, že to znamená, že asi tiež nie si práve najšťastnejší... a... chcem vedieť, čo ťa trápi. Prečo si smutný... Ty... ty si rozhodne nezaslúžiš byť smutný."

Chvíľu som mlčal, no napokon som odpovedal: "Ty dobre vieš prečo, Matt..."

"Pretože nemôžeš byť so mnou?" opýtal sa ma neisto, "lebo vieš, vieš, že ak chceš... môžeš. Vieš, že ja to chcem."

Mal som chuť sa otočiť a skočiť mu do náručia, no zachoval som si srdce tvrdé. Dať sa s ním v tom momente dokopy skutočne nebol dobrý nápad.

"Matt... vieš, že by to nemalo zmysel, vysvetľoval som ti to."

"Ja viem," zamrmlal Matt s hlavou sklonenou do dola.

Prikývol som a pošepol som: "Idem spať. Dobrú noc Matt a uži si zvyšok čokolády."

Bez obzretia som vybehol hore schodmi a so slzami v očiach som sa zvalil do postele.

V noci som nevedel vôbec spať. Z tej pokazenej čokolády ma riadne bolelo brucho a už zas ma tak divne pichalo pri srdci. No to nebol ten hlavný dôvod, prečo som nevedel spať. Hlavným dôvodom bol sexy chalan ležiaci vo vedľajšej miestnosti na gauči, ktorý by ma pokojne v momente pobozkal, keby som chcel. Keby som chcel, spravil by pre mňa čokoľvek. A ja som chcel. Veľmi som chcel. Ale nemohol som. Nebolo by to správne.

Započul som, ako kyvadlové hodiny na chodbe trikrát zazvonili. Nemôžem celú noc prebdieť.

Zdvihol som sa z postele, obul som si na nohy chlpaté papučky a prešiel som dole schodmi. Matt takisto nespal, dokonca ani neležal. Len sedel na gauči, chrbtom otočený ku mne, pričom tvár a vlasy mu jemne osvetľovala obrazovka mobilu, na ktorú hľadel.

Dúfal som, že sa mi podarí prejsť poza jeho chrbát do kuchyne bez toho, aby si ma všimol, no stačilo pár krokov a Matt sa ozval, akoby mal oči na chrbte: "Ahoj."

Zastavil som sa a povzdychol som si: "Asi kráčam príliš nahlas, čo?"

Matt pokrčil plecami so zrakom stále zabodnutým do obrazovky telefónu: "No, špión z teba asi nebude... tiež nevieš spať?"

Pokrútil som hlavou, no v momente som si uvedomil, že Matt na mňa momentálne nevidí.

"Nie," povedal som, "bolí ma brucho."

Matt prikývol. Podišiel som pred neho, aby som sa nemusel rozprávať s jeho vlasmi: "A ty prečo nespíš?"

Matt chvíľu mlčal so zrakom stále sústredeným na obrazovku telefónu. Po chvíli ticho zamrmlal: "Lebo neviem spať s myšlienkou, že vo vedľajšej miestnosti ležíš ty, smutný a ja ťa nemôžem ísť ani len objať."

Zahryzol som si do pery. Nedokázal som na to nič povedať.

Pokúsil som sa zmeniť tému: "Čo vlastne pozeráš na tom mobile?"

Matt pokrčil plecami: "Sledujem ako si Stacy všade mení status na "Nezadaná" a ako si pomaly, ale isto, vymazáva zo všetkých sociálnych sieti moje fotky."

Ach, tak to som tomu veľmi nepomohol... tá téma sa teda priveľmi nezlepšila...

Veľmi som váhal, či by som mal povedať, to, čo som chcel povedať. Napokon som sa vzdal. Matt vyzeral ako kôpka nešťastia a oproti mne, jemu sladkosti náladu zlepšiť nevedeli.

"Matt, ak veľmi chceš... tak moja posteľ je dosť veľká... môžeš si ísť ľahnúť ku mne. Možno sa ti tam bude spať lepšie..."

Matt sa na mňa konečne pozrel: "Naozaj? Nebude ti to vadiť?"

Na chvíľu som zaváhal, no nakoniec som pokrútil hlavou, i keď som si so svojim rozhodnutím nebol vôbec istý. Toto rozhodnutie mohlo skončiť hocijako, ale ak neskúsiš, nezistíš.

"Tak poďme," povedal Matt a na jeho tvári konečne, aspoň na chvíľku, zažiaril úsmev.

Obaja sme sa vydali hore schodmi, zahli sme do mojej izby a bez slova sme si ľahli vedľa seba do postele, každý na opačný kraj, aby sa nám ani prsty na nohách náhodou nedotkli.

"Tak dobrú noc," povedal som a otočil som sa tvárou k stene.

"Dobrú," zanôtil Matt nebesky krásnym hláskom.

Zavrel som oči. I keď som bol neuveriteľne nervózny z toho, že je Matt tak blízko pri mne, na druhú stranu ma jeho prítomnosť neuveriteľne upokojovala a utešovala. Ani som nevedel ako a zaspal som...

Tak po nejakom tom čase tu máme ďalšiu kapitolu! :3 Snáď sa páčila. PS: Neviem, či ste si to všimli, ale približne pred týždňom som publikovala krátky špeciálik k príbehu s menom "Ešte pred tým, ako sa rozbalili sladkosti a iné špecialy k NS", tak na to môžte poprípade mrknúť :).