Najsladšia sladkosť✅

29. "Teší ma! Volám sa Luis!"

Luno

Môj úbohý chudáčik! Bože, čo mu to spravili, prečo mu to spravili, to si nezaslúžil!

Nervózne som pobehoval po Mattovom byte, pričom v hlave som stále panikáril. A aby toho nebolo málo, pri každom jednom splašenom kroku, ktorý som urobil, sa mi vplietol pod nohy umňaukaný Lunko.

Cesta ku Mattovi bola vskutku náročná, ale nejak sme ju všetci traja prežili. Teda... aspoň zatiaľ. Matt vyzeral stále horšie a horšie a to, ako sa na mňa po celú cestu lepil, jasne dokazovalo, že to nemá v hlave úplne v poriadku. Úprimne, bál som sa oňho. Bál som sa oňho príšerne.

Hneď po príchode do bytu, v ktorom býval, som mu pomohol dostať sa do postele, zakryl som ho všetkými prikrývkami, ktoré som našiel a vydal som sa, s Lunkom v pätách, hľadať lekárničku so studeným obkladom.

Aj keď bol bytík Mattovej rodiny malý a vedel som, že lekárnička bude ukrytá niekde v kuchyni, bolo neskonale ťažké ju nájsť. V prvej skrinke boli hrnce, v druhej nejaký nie príliš vábny čaj, v ďalšej bola zmes všetkého možného korenia, v štvrtej boli rožky a nejaký raw super vegánsky semienkový chlieb. Nič nenasvedčovalo o existencií lekárničky.

Napokon som otvoril jednu z vrchných skriniek a keď som odsunul nádobku plnú formičiek na vianočné koláče, objavil som lekárničku. S trasúcimi rukami som odtiaľ vytiahol obklad a na milisekundu som sa zarazil, nechápajúc, prečo vôbec nie je studený. Až po chvíli mi došlo, že ten obklad by sa asi sám od seba neochladil v tej skrini. Tak to končí, keď za vás všetky praktické veci robí mama a vy potom ako pätnásťročný nechápete, že do pračky treba dať aj prací prášok na to aby sa oblečenie vypralo, alebo to, že na to, aby bol obklad studený, ho treba najprv vložiť do mrazničky.

S nešťastným povzdychom som otvoril mrazničku a napchal som dnu sáčik plný vábne vyzerajúcej modrej tekutiny. Nevedel som, ako dlho bude tá vec mrznúť, ale vedel som, že hneď to hotové nebude. Kým sa ta blbosť ochladí, Mattikovi navrie na čele hrča ako Mount everest a oko mu sfialovie ako baklažán.

Na moment som sa zamyslel, no napokon som strčil ruku do vrchnej časti mrazničky a vytiahol som odtiaľ mrazený špenát. Jemne ma naplo, len keď som sa naňho pozrel a bol som si istý, že preňho nájdem lepšie využitie. Zavrel som mrazničku a vybral som sa späť za Mattom, pričom som sa opäť takmer potkol o Lunka.

Matt ležal v posteli a oči mal zavreté. Vošiel som do miestnosti a opatrne som doňho drgol: "Lásko?"

Matt pootvoril oči a v momente sa na mňa usmial: "Ahoj mazlíček... už som takmer zaspal. Chýbal si mi."

"Ehm.. Matt... bol som len asi minútu preč?" povedal som trochu nervózne, keďže som si nebol istý, či je Matt len prehnane romantický, alebo či to nemá v hlave tak úplne v poriadku. Keby to bolo na mne, už dávno by som zavolal sanitku, ale Matt stále trval na tom, že je to okay a že žiadnu sanitku volať nemusím.

"Tu máš niečo na to oko," povedal som napokon a podal som mu špenát. Matt si ho priložil k oku a usmial sa na mňa: "Nechceš ísť teraz sem, ku mne, do postieľky, Honey-Bunny?"

Na moment som zaváhal. Bolo mi jasné, že Mattov mozog sa ešte spamätával z úderov, takže za Matta rozmýšľali iné časti tela. A tak isto to, že keby som sa k nemu primačkol na jeho malú posteľ, len by som mu tým ublížil. Bol príliš doudieraný na to, aby sme sa mohli len nevinne mojkať.