Láska, ktorú milujem

5.časť

Louis

Woooooow.... Naozaj pekné dievča... Vravím si. Naozaj. Hneď mi padla do oka. Ja mám také šťastie, že som ju stretol.

Išiel som si sadnúť na svoje miesto a neprestajne som sa na ňu pozeral. Má nádherné oči. Modré ako hlboké oceány a tie jej vlasy..... nádhera!!!
Jej úsmev.... úžas.... Naozaj sa mi páči a aj to, aká je milá, pritom sa nepoznáme ani dvadsaťštyri hodín. Čo už...
No nejako ma prešla chuť a tak som z jedálne odišiel a pred dverami som čakal a stále sa na ňu pozeral. Pokým za mnou neprišli Kyle a Adam. „Čo chcete? " spýtal sa. Nemal som chuť sa s nimi baviť, len ma v tom čase zaujímalo to dievča. Čo je zač? Chcem o nej vedieť všetko.
„Prečo sa stále pozeráš na moju sesternicu? " odpovedal Kyle a prekrížil si ruky. „Čoo? Bethany je tvoja sesternica??!! " vyhúkol som naňho, že sa skoro celá jedáleň pozrela von z dverí... „No a? "povedal Kyle. „Ty o tom nevieš? " spýtal sa Kyle a bol šokovaný z mojej reakcie. Aj ja som bol šokovaný... Vedel som, že Kyle má sesternicu a, že sa volá Bethany, no nikdy mi neukázal fotky, že ako vyzerá lebo som ju nikdy predtým nevidel, až teraz.
„Fiiiiiha... "bol som úplne bezslov.

Bethany

Obed bol vynikajúci, no najvynikajúcejšie bolo, keď som ho stretla. Konečne niekoho s ktorým si určite budem dobre rozumieť. Po obede, keď som vyšla z jedálne, som išla za mojim bratrancom Kyleom, ktorého som dosť dlho hľadala. Začala som mu volať až po nejakej dobe.

Louis

Kyleovi začal vyzváňať mobil. Na displeji bolo Sesternica Bethany a ja som sa mykol ako nikdy predtým. „Daj to na reproduktor. " šepol som.
Kyle ma poslúchol a hovor od Beth prijal.
Kyle: No?
Beth: Kde si?
Kyle: V triede.
Beth: Ok. Idem za tebou.
Kyle: No ok...
Čo že??? Ona ide sem? Do kelu...

Bethany

Ako som prešla prah triedy, zrazu na mňa vyskočil Adam. Adam a ja sa poznáme už dosť dlho a považuje ma za svoju sestru. Stále sa na mňa oliepa, že ma nenechá ani prejsť. No, potom vždy príde Kyle a spraví poriadky. „No čo si chcela?" spýtal sa a vzdychol. „Zoberieš ma domov? "spýtala som sa. Domov sa mi pešo nechcelo ísť a hrozne ma bolela pravá noha. Kyle prikývol. Samozrejme, Louis stál hneď vedľa neho a ten im do rečí skočil: „Ak chceš, tak ťa môžem vysadiť ja." povedal nadšene. Nevedela som ako reagovať a samozrejme som nechcela Kylea nijako uraziť. Ale aj tak som Louisovu ponuku prijala a s radosťou som nastúpila do jeho auta.

Má peknú Audinu. Vravím si a naozaj bola pekná. To si kúpil z vlastných peňazí? Lebo vyzerá, že hej. Rozlúčila som sa s Kyleom a s Adamom a spolu s Louisom sme odišli. Cestou sme rozprávali a rozprávali a naša konverzácia viedla veľmi dobre. „Ty si tu nová? "spýtal sa ma a hodil na mňa očkom. Také pekné modré očiská... Pomaly som sa rozplývala nad jeho krásou, že som skoro zabudla odpovedať na jeho otázky. „Áno som. S rodinou sme sa pred nedávnom presťahovali sem. "povedala som. Bola som nervózna z toho všetkého... No on sa naďalej vypytoval... Po nejakých tých zoznamovačkách medzi sebou som sa dozvedela, že momentálne pracuje ako pomocník v školskej knižnici. „Chodievam tam len v štvrtky a každé pondelky. Ak chceš môžeš prísť. " povedal a usmial sa. „Jasne, veď prečo nie. "vyhŕkla som od radosti. Tak to sa s ním viacej spoznám a možno z nás budú dobrí kamoši a možno aj niečo viac.
„Milujem literatúru, knihy, poézie a hlavne ten kľud a to sväté ticho, ktoré tam vždy je. To najviac milujem. " dodal. Pozrela som sa naňho a usmiala som sa. „Ešte nikdy som nepoznala chalana, ktorý je zblánený do litiky. " povedala som a napravila som si vlasy. „Hej chápem, ani ja nikoho takého nepoznám, asi som jediný... " odpovedal a pridal rýchlosť. Nejako sa začal mračiť a pozerať sa za seba. „Deje sa niečo? " spýtala som sa. Louis prikývol. V spätnom zrkadle som videla ako nejaká baba mu kýva z mojej strany. „Kto to je? To je tvoja priateľka alebo niekto z rodiny? " spýtala som sa, zrazu išiel pomalšie a pozrela sa na mňa. „Nie, to je moja spolužiačka už od základky. Počujem samé klebety o tom, že aký má veľký záujem o mňa a, že sa kvôli mne prihlásila sem na túto školu. Nemám ju moc rád. Nad každým sa vyvyšuje a ja mám z toho nervy. Je hrozne otravná a stále za mnou dolieza, ale zas je niekedy fajn. "povedal. A však naša konverzácia sa pomaly končila, lebo som mu ukázala, že v tomto dome bývam a on sa ešte musel vrátiť naspäť do knižnice lebo je pondelok. Louis zastavil a ja som vystúpila. „Ďakujem za odvoz. "poďakovala som mu. „Za málo aj nabudúce. Ahoj. "odpovedal a samozrejme na koniec nechýbal ani jeho sladký úsmev. Ja som mu zakývala a so spokojnou tvárou som išla domov...