28.časť

62 3 0
                                    

Bethany

Bolo zrejme pol piatej a ja som mala už byť dávno doma. Samozrejme, ja som sa ešte pred domom s Louisom rozprávala a na čas som úplne zabudla. „Noo, tak ja asi už pôjdem. " povedala som a pustila som moje ruky z Louisových. Lenže Louis ma za ne chytil a ja som sa k nemu otočila. „Beth... " povedal s povzdychom. „Áno, Louis?" spýtala som sa a bola som veľmi v rozpakoch, že čo vlastne chce. „ Ja... " sklopil zrak a potom sa zas pozrel do mojích očí. „ Ja... Ťa milujem, Beth. " povedal. Zrejme som sa zas začervenala, no ja za to nemôžem. Louis ma pohladil po tvári a pomaly sa ku mne približoval. Myslela som si, že ma chcel pobozkať, no on ešte mi čosi chcel povedať. „Bol by som rád, kebyže sme spolu. Beth... " povedal.

A nastalo ticho, no nie až také dlhé, lebo som hneď vyhŕkla s tým, že s ním súhlasím. Usmiala som sa a dala som mu pusu na pery, z ktorej sa stal vášnivý bozk. „Ľúbim ťa, Louis. " povedala som mu. „Ale už naozaj budem musieť ísť. " povedala som a tak sa aj stalo. Ja a Louis sme sa rozlúčili a obaja sme išli k sebe domov...

Louis

Omg!!! Ja som jej to naozaj povedal!!!

Neveril som tomu, že som jej to naozaj povedal a neveril som ani tomu, že ona súhlasila...
Keď som išiel domov, cestou som mal len nahodený úsmev a ani som nevnímal okolie. No ako tak si kráčam po chodníku, zrazu som započul, že na mňa niekto kričí. Ten hlas som poznal, ba aj som sa modlil, aby to nebol ten človek, ktorého by som nerád stretol. Našťastie to bola Emily, no aj tak som sa s ňou už nechcel moc stretávať. Žiadne iné dievčatá ma nezaujímali, len Bethany. Nemal som chuy sa s ňou rozprávať, no aspoň som ju pozdravil. Emily sa ku mne rozbehla celá zadychčaná...
„Fuch, ahoj Louis. " povedala a napila sa vody. "Ehmm... Ahoj Emily. Čo tu robíš? " spýtal som sa zvedavo. Emily som ešte takto dlho nestretol a divil som sa, že čo tu robí. V tejto dedine ani nebýva... „Išla som si zabehať a zrazu som ťa uvidela. Ty si sa dal dokopy s Bethany? " spýtala sa a hodila na mňa zrak. „No hej, prečo? " opýtal som sa. Zrejme nás videla ako sa bozkávame, no nemusela nás aspoň špehovať. Neklam.

„No vieš, kebyže mi dáš ešte jednu šancu, taaaak... " povedala a začala mi naprávať kapucňu na mikine. No ja som sa od nej odtiahol a skočil som jej do rečí: „ Nie Emily! Nie. Ja s ti dal už toľko šancí až až. A ja už k tebe njč necítim, Emily. Nemá to zmysel. "povedal som a odzdravil som ju. Otočil som sa a odišiel s rýchlejším tempom domov. Ty kokos, čo si o mne myslí? Ja jej dám, že ďalšiu šancu. Žiadna nebude... Bol som celkom nahnevaný. Nechcel som sa stretnúť s Emily. Dúfam, že nás nevidela Beth, no aj kebyže nás vidí, tak je to aj tak jedno. Aspoň by videla, že som ju opustil. Nech si ešte zabehá. Je to omnoho lepšie ako byť s niekým vo vzťaku, ktorý ťa aj tak nemiluje. Nemá to žiadny význam.

...

Omg!!! No nemohla som sa dočkať kedy sa konečne dajú dokopy , už bolo na čase. Mám rada tento párik, no ako môžete vidieť, nemajú to až také ľahké...
Dúfam, že sa to nejako zlepší a aj dúfam, že sa vám aj tento príbeh páči. Diki za každý vote, read a aj koment. Ďakujem, že čítate tento príbeh. S pozdravom... Ivka:*

Láska, ktorú milujemحيث تعيش القصص. اكتشف الآن