Láska, ktorú milujem

68.časť

Bethany

Prišla som rýchlo domov a prvé čo som spravila bolo rýchle cupitanie do mojej izby, vyzliekla som sa až som zostala len v spodom prádle a hľadala niečo na seba. Vytiahla som čierne legíny, ktoré sú na mojich nohách strašne obtiahnuté, ale cítim sa v nich pohodlne.

Zrazu som začula buchnutie dverí, no samozrejme, že som si pomyslela, že prišla mama alebo Courtney domov. Ibaže mama má domov prísť až za dve hodiny a Courtney má momentálne krúžok a domov má prísť za hodinku. Jo neriešila som to a pokračovala som v hľadaní nejakého trička. Zatiaľ som len pobehovala v spodnom prádle s menšou panikou, že som nedokázala nájsť svoje obľúbené biele tričko s čiernym malým srdiečkom.

„Ahh,.kde je?!" povedala som si sama pre seba. „Tu." ozval sa akýsi známy hlas. V tom momente som sa otočila a skríkla. Vo dverách mojej izby stál Matt držiac v rukách moje tričko, ktoré som hľadala. „Matt!! Čo tu robíš?!" povedala som stojac len v podprsenke a v nohavičkách plus držiac v ruke svoje legíny. „Nemusíš sa ma báť Beth. Prišiel som ťa len pozrieť." povedal a zatvoril za sebou dvere. „Vieš, že nenávidím, keď prídeš nečakane." povedala som nahnevane. Nemala som vela času, no on ma neustále otravoval a zastieral okná a nastala menšia tma v mojej izbe a začala som sa trochu báť. „Viem, že naposledy to nedopadlo dobre, tak to chcem napraviť, ak smiem." povedal a pred nosom mi podsunul kyticu červených ruží. „Ach Matt, toto nemusíš robiť." povedala som a ruže som mu naspäť podtrčila k nemu. Mierne sa zamračil, chytil ma za ruku, pritiahol si ma k sebe a oprel ma stenu. Snažila som sa od neho odstrčiť, no nedalo sa,.keďžea pevne držal za ruku a za zadok. Snažil sa ma vyzliecť, no ja som ho kopla medzi nohy. Nechcela som to spraviť, no to bola jediná cesta, ako sa zachrániť. „Matthew, tak toto je už totálny vrchol! Okamžite odíď z tohto domu!" skríkla som a urobil ako som povedala. Ja s vysokým tlakom som si rychlo obliekla legíny a tričko, hodila na seba koženku, zobrala malý vak, telefón, kľúče, vansky a išla som rýchlym krokom do knižnice za Louisom. Srdce mi neustále silno bilo...

Pri vchode do knižnice ma Louis silno objal a pobozkal na pery. Zobral do ruk krabice plné kníh a ako som sa tak na ne dívala, všetky knihy boli o rôznych príbehoch o zlej láske. Bitka, znásilnenie, mučenie atď... Toto naozaj niekto číta? Naozaj niekoho bavia pribehy o tom, ako muž týra ženu? A spomenula som si na Matta. Netýra ma, len sa divne správa. „Mám ti pomôcť?" spýtala som sa ho. On sa len na mňa pousmial a pokrútil hlavou, že netreba.

„Joj, toto boli posledné. Ešte ma čakajú ďalšie tri balíky kníh v sklade, ale ak chceš už ísť, tak ťa môžem odviezť domov..." povedal milo. Ja som mu ihneď skočila do rečí: „Nie to netreba, ja tu kľudne zostanem s tebou." povedala som opierajúc sa o policu s prekríženými rukami. „Isto? Počuj Beth, zdáš sa mi akosi divná, stalo sa niečo?" spýtal sa až to zo mňa von dostal. Nechcela som mu to povedať, no on sa neustale vypytoval, tak nakoniec som mu všetko vysvetlila, že čo sa všetko stalo... Louis tomu nedokázal uveriť. Až ma nakoniec chytil za ruku,.zobral batoh a odišiel spolu so mnou z knižnice. „Sorry šéfko, už musím ísť, maj sa." povedal a smeroval k autu...

„Louis! Čo robíš?!" spýtala som sa ho so slzami v očiach. „Nič, ideme za ním a ja mu vysvetlím, že patríš mne laskavo, nech do každý vie do riti!" kričal na celé auto až nakoniec pred jeho domom začal trúbiť až sa Matt ocitol pred domom asi tri metre od nás. Už bola celkom tma a nechcela som, aby oni dvaja nehúkali na celú ulicu.

„Láskavo sa od mojej priateľky drž ďalej inak za to odpykáš! Kto ti dovolil sa jej dotýkať!? Ešte raz sa jej dotkneš a si mŕtvy, počuješ?! "kričal a silno drgol do Matta. On sa len bez slov vystrašene díval na mňa a potom na Louisa. Otočil sa a išiel radšej domov. „Tak to si nemusel."povedala som mu. „Nenechám, aby sa ťa niekto dotýkal Bethany! Nikto sa ťa ani nedotkne ,to môžem len ja. Iba ja! Nehorázne sa o teba bojím, vo svete žije veľa zlých ľudí a ja ťa ochránim a spravím všetko, čo je v mojich silách... Lebo ťa milujem..."