40.časť

60 2 0
                                    

Bethany

Doma som vytiahla tie šaty z tašky a odložila som ich do skrine. Bola som celým šťastím bez seba z tých nádherných šiat a nevedela som sa dočkať, keď si ich oblečiem a celý večer strávim s Louisom...

A odvtedy som mala krásne sny. Predstavovala som si náš spoločný tanec a ako sa na mňa Louis neprestajne usmieva...

Avšak dni utekali veľmi rýchlo a vonku už bolo celkom chladno. Každým dňom bolo chladnejšie a chladnejšie a topánky s tenkými podrážkami som musela odložiť a pomaly som si už chystala teplejšiu obuv a zimnú bundu s čiapkou. Zimu mám rada, ale nie tie naobliekané vrstvy na sebe...

...

Ostávali dva dni do plesu. Na škole sa o ničom inom nerozprávalo, len o tom večierku. Zrejme nie som jediná, čo sa naň tak teší. So Zarou sme ešte riešili rôzne veci okolo toho, že sme sa toho ani nevedeli zbaviť. Každý o tom istom diskutoval. Každý mal hlave to isté...

Ďalší deň, čiže deň pred plesom sa nič nezmenilo, len sa pomaly začala chystať výzdoba a ja som len očkom hodila na tú krásu, ktorá nás všetkých zajtra čaká...

...

A konečne nastal ten deň. Rýchlo som vyskočila z postele, obliekla som sa, naraňajkovala som sa a znenazdajky som bola v škole.

Po prestávke sa za mnou zastavil Louis. „Ahoj, Beth. Mohol by som dnes teda pre teba prísť? " spýtal sa tichšie, aby ti nikto nepočul. Nikto ešte nevie, že idem s Louisom na ten ples. Naozaj niekto okrem sestry a mojej mamy. „Samozrejme, budem rada. " usmiala som sa do široka a on len prikívol. „Dobre, tak o pol piatej? " spýtal sa, aby sa ujistil, že či to tak môže byť. „ Dobre, budem ťa čakať. " odpovedala som a potom som sa už s Louisom nestretla. Po škole som rýchlo utekala domov, keďže sme končili o pol tretej a celkom som nemala veľa času na chystanie. Ale tak zvládka som to. Dala som si teplú desať minútovú sprchu a potom som cez seba navliekla, dlhé, trblietavé šaty. Vlasy som si natočila nierne nalakovala. Moc som s nimi nešpekulovala a okolo krku som si pripla náhrdelník so strieborným diamantom. Problém bol v tom, že som zabudla na obuv a tak som si zobrala svoje najnovšie ligotavé lodičky, ikeď kráčam v nich ako lama. Čo už...

Zrazu som započula zvonček a mierne klopanie. Hneď som vedela, že to je Louis a tak som už vystrojená išla dolu pomaly po schodoch. Mama mu zrejme otvorila. „Dobrý deň. " pozdravil Louis. Mama zrejme nevedela reagovať a asi nevedela pozdraviť. Ani nestihla ho pozdraviť a ja som ho ako prvá pozdravila som ho. Hneď ako ma Louis uvidel, hneď mu spadla sánka a aj sestre s mamou. Ony dve ma ešte v týchto šatoch nevideli a sestra len zobrala fotoaparát a fotila každé momentky. Radšej som išla s Louisom už na ten ples, inak by ma ani nepustili...

Ja keď som uvidela Louisa, hneď som si predstavovala život s ním a hlavne svadbu

Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.

Ja keď som uvidela Louisa, hneď som si predstavovala život s ním a hlavne svadbu. Teraz som sa tak trochu cítila, keďže ja v dlhých šatoch a on v obleku a neobyčajný gentleman. A tie jeho vlasy... jedna báseň. Nebol moc učesaný, ake keď je strapatý, tak vyzerá dosť.... sexy.

Louis

Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.

Louis

„Fíha Bethany, veľmi ti to pristane. Naozaj. " polichotil Louis a samozrejme, že som aj ja jeho pochválila za jeho vzhľad. Bol úžasne krásny...

Bethany

Na plese si nás každý prezeral. Každá baba zrejme žiarlila, že sa nedostala do Louisového náručia. Usmiavali sme sa. Celú dobu.

„Ale čau! "skríkla Zara a silno ma vistískala, že ju Louis odo mňa odtiahol, lebo ma tak trochu dusila. „Vám to tak pristane. " povedala. „Ďakujem. " povedali sme zborovo.

Radšej sme sa niektorým ľuďom vyhýbali lebo sa správali dosť divne a tak sme išli spolu k jednému stolu, kde sa povaľovali samé zákusky a aj slané dobroty. No my dvaja sme neodolali a hneď sme sa do nich pustili. Potom sme s plnými brušiskami trsali celú noc. A keď už púšťali slaďáky, tak ma Louis požiadal o tanec. Mierne sa predo mnou naklonil a podal ruku. Ja som ho mojou rukou stisla, postavila som sa a moja predstava o spoločnom tanci s Louisom sa stala skutočnosťou.

Louis ma chytil jednou rukou okolo pása a druhou rukou ma chytil za ruku, ktorú nebol schopný ani pustiť. Ja som sa ho chytila okolo jeho pevného chrbta a niesla som sa vášňou a jeho vôňou. Jednoduchými krokmi sme pretancovali celú noc. Každý si nás všímal, možno aj tajne prenasledoval.

Hrala posledná pieseň na želanie.
~ Jessie Ware - Till the end ~ (určite si ju pustite, je perfektná)

Ostatný nám sprvili, taký menší priestor na náš tanec. Neprestajne sme sa na seba pozerali a pomaly žmurkali. Louis svoj úsmev nikdy nespustil z jeho tváre.

Keď pieseň skončila, všetci sme si poriadne zatlieskali, ešte sa pojedávali posledné kúsky jedla a pomaly sme odchádzali domov. Z plesu sme si ponechali krásme spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem.

Spolu s Louisom sme išli domov. Išli sme pomalým krokom a pevne sme sa držli za ruky. Aj keď sme celkom mrzli, ale naša láska rozmrazí všetko. Stáli sme oproti sebe držiac sa za ruky pred mojím domom.
„Dnes to bolo super. " povedala som a usmiala som sa. „Hej, najlepšie na tom všetkom je, že som mohla s tebou stráviť ten čas, Beth. " povedal Louis. Louis svojími jemnými rukami ma pohladil po tvári a pomaly spojil naše pery. Dravo ma pobozkal a tak vášnivo. Moje ruky som si prekrížila okolo Louisovho krku a spolupracovala som, avšak son sa od neho musela rýchlo odtiahnuť, lebo ktosi otvoril dvere. Bola to Courtney a bolo počuť aj moju mamu. Louis sa prehrabal vo vlasoch a dal mi ešte letmý bozk na líce. „Tak ja idem, ahoj. " povedala som, pohladila som ho a odišla som dovnútra. „Ahoj Beth. " zakíval mi a odišiel tiež.

Išla som do izby, celá bez seba... Nádherný večer. Vyzliekla som sa zo šiat, išla som sa osprchovať, obliekla som si pyžamo a skočila som rovno do postele. Vtom momente som zaspala a tie krásne sladké sny ešte nevymreli...





...

Ahojte! Je tu ďalšia časť tohto príbehu! Fuuuha toľko slov. Zrejme táto časť patrí medzi najdlhšie. Nemám toľko síl písať úplne dlhé časti. Pravdu hovoriac je to tak, že keď začmem písať, tak to ani nedopíšem a potom to postupne dopisujem, že už tú časť chcem čoskoro skončiť. Avšak ďakujem, že čítate tento príbeh a samozrejme sa ospravedlňujem za preklepy a gramatické chyby. Ďakujem!
Ivka 💚

Láska, ktorú milujemDove le storie prendono vita. Scoprilo ora