Láska, ktorú milujem

25.časť

Bethany

Keď konečne bol čas sa začať chystať, tak som sa išla obliecť, vyčistiť si zuby a spraviť si make-up. Tento raz to bol o čosi výraznejší ako som mala včera, no proste sa mi celkom aj hodil k oblečeniu. Dala som si čiernu voľnú sukňu a pásikavé tričko. Ako viete, ja nie som lodičkový typ, takže som si obula svoje obľúbené conversy čiernej farby. :) Do vlasov som si dala mašľu, nasadila okuliare a usmiala sa do zrkadla.

Potom som len rýchlym behom utekala dolu po schodoch do kuchyne a hodila desiatu do tašky. „Courtney!!! " kričala som na ňu. „Noo? " ozvala sa z izby. „Hoď mi prosím kľúče. " skríkla som. Courtney mi ich hodila, ja som poďakovala a odišla som do školy. Nezvyčajné.... Dnes som mala celkom dobrú náladu. Svižným krokom som prechádzala školskou bránou a pred knižnicou som videla Louisa celého v čiernom so sklopenou hlavou a smutným výrazom.

„Ahoj Louis. Stalo sa niečo? " spýtala som sa. „Ahoj Beth. Noo hej. " povedal a pozrel sa na mňa. Videla som, že Louis má slzy v očiach a bola som veľmi zvedavá, že prečo. „Čo? Čo sa stalo?! " spýtala som sa zvedavo a celkom aj netrpezlivo. „Môj kamoš z knižnice už medzi nami nie je. " povedal a vysmrkal sa. „Ježiš, to mi ľúto. Úprimnú sústrasť. A prečo, čo sa mu stalo? " nebola som moc nadšená. A to z toho, že mi bolo do plaču, keď som videla smutného Louisa a ešte k tomu, keď som sa dopočula a jeho kamarátovej smrti. „Noo, proste.... predvčerom mal autonehodu a.... neprežil to. " povedal a objal ma. Hlavu mal zaborenú na mojom ramene a rozplakal sa. „To mi je strašne ľúto, Louis. "povedala som a objala som ho tiež. Pohladkala som ho po jeho hustých vlasoch a Louis sa na mňa usmial. „Budem šťastný, keď budem vidieť, že ty si šťastná Beth." povedal. A bolo ticho. Ticho ako v hrobe. Ja som sa naňho pousmiala. Naozaj mi bolo ľúto, jeho kamaráta, že tak v mladosti zomrel. „Bol to môj verný priateľ. " povedal a sadol si na schody pred knižnicou. Ja som si k nemu prisadla a pozorne som ho počúvala. „ To on ma naviedol, aby som išiel pracovať do knižnice. A od vtedy som si obľúbil tú litiku a tak. Keby nebolo jeho, tak by som ostal byť beťárom. Keby nebyť jeho, tak by som nikdy v živote nestretol, tak úžasné dievča ako si ty, Beth. " povedal a usmial sa. Začervenala som sa a ba aj som to cítila, že sa červenám. Určite som vyzerala ako paprika pred ním... Louis sa postavil a podal mi ruku, aby mi pomohol vstať. Oprášila som si sukňu. „Dnes ti to naozaj pristane. " povedal. Bolo to veľmi od neho lichotivé. A myslím, že som sa začervenela ešte viac ako predtým...

Louis

Keď som sa dopočul, že môj najlepší kamoš zomrel, skoro som dostal infarkt. A pravdu hovoriac, preplakal som celú noc. Ale, že fakt celú noc. Ach jaj. Prečo? Ešte, že mám super kamošku, ktorú už pokladám za iný level kamarátstva. Skôr priateľstva, tak by som to nazval. Ja ju jednoducho ľúbim. Inak sa to už nedá vysvetliť, no...

Spolu s Beth som išiel do pavilónu ku skrinkám, kde sme sa ešte rozprávali o ňom. Videl som na Bethaninej tvári smútok a nešťastie z toho čo sa stalo. A som rád, že to pochopila. Keď som vstúpil do triedy, hneď ma obklopil Kyle s Adamom, ktorí mi popriali úprimnú sústrasť, lebo môjho kamoša poznali len okrajovo podľa mojích historiek a príbehov z knižnice. Poznali sme sa ešte v devine na základke. Jeho otec bol riaditeľom tej školy a ja som ho vždy stretával, keď išiel do školy za otcom. A tak nejak sme sa spoznali. Keďže som nebol moc najposlušnejší, za to moje známky boli na dobrej úrovni, ten môj kamoš sa ma spýtal, že či by som nechcel ako na brigádu chodiť tam. A už tam chodím skoro päť rokov. A od vtedy som si obľúbil knihy a tú literatúru. Milujem to ako aj Bethany. Tak nejak som sa nad tým zamyslel, že ma aj učiteľ na hodine musel upozorňovať, že nech dávam pozor, lebo som sa stále díval do blba...

...
Čusss!!! Ďalšia časť je tu!!! Diki za každý vote, read, konent a aj follow. Ďakujem :3
Ivka ♥