Láska, ktorú milujem

56.časť

Bethany

Stále ma otravovala Zara. Neustále mi posielala emojis a ja som jej už s malými nervami napísala, že nch mi dá teraz pokoj, že jej potom napíšem. No ona tu spravu igonorvala a písala mi ďalej. A tak som si vypla mobil a odložila na nočný stolík, ktorý je ďaleko odo mňa.

Učila som sa asi tri hodiny keď už vonku bola skoro tma, som sa rozhodla odpísať tej Zare, že čo vlastne chce. 32 správ a 3 zameškané hovory od Louisa.

A vtedy to začalo. Nervozita, strach o Louisa, lebo mi naspäť nedvíhal a celú nič som kvôli tomu nespala lebo som nad tým rozmýšľala. Zatiaľ čo mi už ani Zara neodpisovala, no popravde si tu moju spravu prečítala a už nebola online, tak som ležala v posteli hľadiac hore na strop.

Ráno som sa zobudila dosť skoro a hneď som zbehla do kúpeľne, aby som spravila rannú hygienu a potom som behom išla do izby sa obliecť. Dala som si biele tričko a čierne nohavice. Na raňajky som kaslala a bežala som k Louisovemu domu.

Nakukala som do okna jeho izby, no nič som poriadne nevidela. Chcela som vidieť, že či sa už zobudil alebo ci ešte leží v posteli. Zaklopala som na okno a v tom sa Louis zobudil, pozrel smerom von oknom a keď ma uvidel, tak išiel von k dverám. Chudák ešte s privrenými očkami, zíval ešte a ponaťahoval sa.

„Beth? Čo tu robíš takto zrána?” spýtal sa Louis. „Prepáč, že som ťa zobudila, ale včera si mi asi trikrát volal lebo som mala vypnutý mobil a potom si mi už nedvíhal a kvôli tomu som ani poriadne nespala a bála sa o teba, že sa niečo stalo.” povedala som už s maličkými slzičkami v očiach. Louis si ma pritisol k sebe a objal ma silno ako len vládal. „Poď dnu.” povedal a zavrel za sebou dvere. On ešte v pyžame, strapatý a ja som ho zobudila. Mala som malé výčitky svedomia, no ako som videla Louisovi to vôbec nevadilo a išiel sa najesť.

„Nechceš niečo? Jedla si?” spýtal sa ma. Mykla som hlavou, že nie, že som sa do kelu predsa ponáhľala za tebou. Pozrela som sa na visiace hodiny na stene, ktoré ukazovali čas 6:10. Louis už bral mlieko z chladničky a ovsené vločky zo špajze. A vlastne kebyže poviem, že som už jedla, aj tak by mi dal jesť tak či tak.

„Nech sa páči” povedal a položil misku s vločkami na stôl, aby som si zaň sadla. „Tvoji rodičia spia?” spýtala som sa lebo bol v dome kľud.

„Možno spia, ale tu nie. Otec je na služobke a mama povedala, že išla včera preč s kamoškami a, že u jednej z nich prespi.”
Zaujímavé, má celý dom len pre seba, mala som v hlave kopec otázok, no nešla som ho zaťažovať keď sa pred chvíľou zobudil kvôli mne.

„Ehmm... Okolkej zvyčajne vstávaš do školy?” spýtala som sa jediac ovsené vločky. Louis sedel vedľa mňa a len očami sa na mňa pozrel a potom vykrutil aj hlavu smerom na mňa a odpovedal mi na otázku.
„Fuuu... Asi tak cca päť minút pred siedmou?” rozmýšľal. Fuha, zrejme som ho tak troška skorej zobudila. Zasmiala som sa a on tiež...

...

Zdravím vás pri ďalšej časti tohto príbehu!! Viem, že dlho nevyšla ďalšia časť, len ja som nemala toľko času napísať ani jednu kapitolu, keďže bola škola a musela som sa jej veľmi veľa venovať proste 24/7 a tak vyšla až teraz ďalšie pokračovanie príbehu, keďže už sú uzavreté známky a proste prázdniny sa blížia, konečne. Tak vám prajem skvelé prázdniny a nebojte sa dalzie časti budú vychádzať a ak nie pravidelne, tak to preto lebo mam aj iné povinnosti, ale tak hádam, že teraz cez prázdniny to bude aj pravidelnosť písať príbehy, ale ved uvidíme :)
Ďakujem, že čítate tento príbeh, aj ekd je možno tak trochu obyčajný, no učím sa ešte 😊
Ďakujem a ešte raz prepáčte ❤️

...