Láska, ktorú milujem

62.časť

Bethany

Prešiel jeden mesiac a pomaly sa blížilo maturitné obdobie.

Bola sobota a doma som sa dosť nudila. Radšej som išla za Louisom, no zrejme som ho vyrušovala pri učení na maturitu. No on ma k sebe s radosťou privítal a na učenie celkom zabudol.

,,A naozaj nemám ísť preč, aby si sa poučil?" pýtala som sa asi stokrát, no jeho odpoveď bola vždy rovnaká: ,,Nie len zostaň. Som rád, že si prišla. " pousmial sa.
,,Kľudne si sadni na gauč, donesiem koláč, čo napiekla mama a môžme si pozrieť film ak chceš." ponúkol. Ja som si sadla a s chuťou som sa pustila do prvého kúsku jablkového koláča, ktorý rozvoniaval už z kuchyne. Bol dosť chutný a výborný...

Po prvom koláči som si povzdychla a unavene oprela hlavu o Louisove rameno. Louis si ľahol a ja som mohla mať položenú hlavu na jeho hrudi. Pomaly sa mi zatvárali oči a nakoniec som zaspala.

Louis

Opatrne som zobral Bethany na ruky a pomaly a potichu som ju položil ku mne na posteľ a prikril perinou. V mojej izbe bola celkom zima, keďže som nechal otvorené okno a vonku nebolo najteplejšie. Teplomer ukazoval 15 stupňov.

Zatiaľ čo Bethany spala, ja som sa ešte trocha poučil a pripravoval na maturitu, ktorá má čakala o tri týždne. Už chytám stresy jak hovado a stále mám pocit, že nič neviem. Zrazu som začul ako sa čosi šuchoce, ale vedel som, že to bola Beth, ktorá sa zobudila. Hneď ako otvorila jej nádherné oči, videl som jej vystrašenú tvár, ktorá dokazoval to, že nevedela kde je. Pousmial som sa a prisadol som si k nej.

„Vyspinkaná? " spýtal som sa šeptom a dal som jej pusu na čelo. Respektíve vlasy, ktoré jej zakrývali čelo. Ona iba prikývla hlavou a zrejme sa jej až tak rozprávať nechcelo a bodaj by sa jej spať ešte zachcelo. Zasmial som sa, sadol na koberec a pokračoval v učení. Bethany si ku mne prisadla, zobrala mi papier z rúk a čítala si ho. Ešte ani očká poriadne neotvorila, ešte sa nakláňala na všetky strany lebo nebola vyspatá a chcela si ešte zdriemnuť.

„Ak chceš, choď si ešte zdriemnuť lasik. " ponúkol som. „Nie netreba." odpovedala. „Prečo sa to stále biflíš? " pozrela sa na mňa držajúc papiere s mojimi poznámkami. „Nebiflím sa to, len sa učím aspoň na chvíľu každý deň." povedal som a spratal som všetky knihy, zošity a papiere a položil ich na môj stôl a išiel k Beth.