Láska, ktorú milujem

46.časť

Bethany

Prešiel týždeň. Začala byť omnoho väčšia zima ako predtým a tak som si musela spraviť veľký poriadok v skrini. Letné veci som odložila a skriňu som naplnila samými svetrami, teplými dlhými ponožkami s vianočnými motívmi. Vianoce sa pomaly blížili a doma sme ešte ani výzdobu nemali. Zbehla som do pivnice pre krabice s dekoráciami a celý dom som vyzdobila podľa svojej chute. Zatiaľ čo mama varila obed a Courtney si robila veci do školy, ja som išla von.

Po ukončení veľkej vyzdobovačky som potrebovala ísť von na vzduch. Cítila som, že bude zas snežiť. Na seba som hodila kožennú bundu a išla som sa prejsť.

„Ahoj. ” ozval sa niekto. Otočila som sa a bola to Emily. „Ahoj, Emily! Dlho som ťa nevidela. ” pozdravila som ju aj keď som nemala moc chuť sa a ňou baviť, za to čo spravila. „Noo hej, prišla som za bratrancom a akurát som na odchode. Idem na vlak, tak sa maj. ” povedala a odišla. Myslela som si, že zas vude chcieť klebetieť, ale zrejme sa jej už moc nechce za to či sa dialo predošlé mesiace. Tak skm ju nechala ísť. Nech si ide. Dala som si do uší slúchadlá a hudbu som si dalal na plné pecky, takže som nič nepočula. Celý deň som mala v hlave len Emily ako sa zjavila a pozdravila ma. Od tej doby čo sa stalo sa ani Mellisa nejako na verejnosť neukazuje a Louisa zrejme neotravuje, čo je super. Takže asi je už všetko ok. Tak ako má byť...

Po krátkej prechádzke som sa išla nachystať do školy a začala som sa učiť. Pozrela som sa na mobil, ktorý ukazoval štyri zmeškané hovory a jednu správu. Aj keď som mobil mala celý čas pri sebe, zrejme som mala vypnuté zvonenie.

Zas Matthew. Naspäť som mu nevolala, ani nepísala. Mobil som odložila a išla som sa učiť. Po hodine strávenej nad knihami mi zavybroval mobil. Matt.

Matt: „Čau, nechcela by si prísť? Celkom sa tu popíja. ”
Bethany : „Si sa zbláznil? Nie vďaka. ”
Matt: „Ale no taaak, bude sranda. Veď piť nemusíš. ”
Bethany : „Nemusím, ale zas by si ma nútil piť, takže nejdem. ”
Matt: „Ale ideš! ”
Bethany : „Nie Matt, nejdem. Nechcem zas triezveť dva dni. ”
Matt: „Tak fajn, ale bolo by super kebyže prídeš. ”
Bethany : „Možno hej, ale ja sa musím učiť, veď zajtra je škola a ty chceš zas piť.
Matt: „Fajn ako chceš. ”
Bethany : „Čau. ”

Zložila som. Nechcela som sa zas spiť ako minule a dva dni by som nebola v škole. Neviem ako by som to učiteľke vysvetľovala. Potom som napísala Louisovi. Schmatla som mobil a napísala SMSku. 

B: „Zas mi volal Matt. ”
L: „A čo chcel? ”
B: „Aby som prišla popíjať. ”
L: „Hádam, nejdeš?! ”
B: „Samozrejme, že nie. ”
L: „Som rád :-* ”
B: „Aj ja, len tak tak som ho presvedčila, že nejdem. ”

A potom mi už neodpisoval. Hmmm prečítal, ake neodpísal. Stalo sa niečo? Mala som divný pocit. Nechcela som nad tým moc premýšľať, lebo som z toho mala len výčitky svedomia. A vymyslela slm to jednoducho a rýchlo. Vošla som do sprchy a išla som rovno do postele. Snažila som zaspať čo najrýchlejšie a tak sa aj stalo.

Po víkende začína nový týždeň, týždeň väčšinou strávený v škole. A keďže sa blíži ťažká doba v škole, doma som len presedela nad knihami a nič iné som skoro nerobila.

Ráno som ešte preležala v posteli. V dome bolo ticho. Bolo počuť iba tikanie hodín, ktoré ukazovali 7:15. Postavila som sa, pretrela som si oči a preťahovala sa. Začala som zívať viac a viac a mala som chuť sa vrátiť do tej vyhriatej postele. Pozrela som sa z okna. Ono sneží?! Zo skrine som vytiahla rifle a hrubý sivý sveter. Okolo krku som si dala šál, ktorý som nosila celý deň a ako obuv som si obula teplejšie topánky s kožušinou vo vnútri. Učesala som si vlasy, naniesla špirálu, dala lesk na pery, vzala tašku, mobil do ruky a išla som. Na gauči ležali moje kľúče, ktoré som si hodila do tašky a cez seba som hodila bundu a išla som. Zrazu mi cesta prišla príliš dlhá a moc sa mi nechcelo takto sama chodiť.

Pri bráne som videla stáť Louisa. Rozbehla som sa k nemu a objala. Louis sa zrejme rozprával s Adamom a s Kyleom, ale keď ma videli tak išli do pavilónu.

„Ahoj Beth. ”povedal a potajomky mi dal pusu na ucho. „Ahoj, prečo si mi neodpísal? Bála som sa, že sa niečo stalo. ” povedala som. Louis sa na mňa pozrel zhrozene a potom sa pousmial. „Jaaj, no blbol mi mobil a potom už bolo neskoro a tak som ti už písať nešiel. Myslel som si, že už spíš. ”povedal a objal ma. Pritisol sa ku mne, že som od neho ani odísť nechcela. Bola mi zima a potrebovala som sa ohriať aspoň trochu. „Ale veď ty mi môžeš písať hocikedy. Ja si to prečítam a odpoviem. ”povedala som. Louis prikívol. Chytil ma za ruku a spolu sme išli do školy. Louis ma odprevadil do mojej triedy a rozlúčili sme sa.

...
Trochu o ničom táto časť, ale dúfam, že sa vám aj tak páči tento príbeh. Ďakujem, že tento príbeh čítate a môžete sa tešiť na ďalšie časti. ❤
Diki!