Láska, ktorú milujem

14.časť

Bethany

A opäť nastalo to otravné ráno. Začalo to otravným budíkom, ktorý vydáva hrozne otravný zvuk, že ma z toho bolí hlava. Vždy si zakrívam hlavu do vankúša a začnem nariekať, že sa mi do školy nechce. Dnes je piatok. Na jednej strane je to super, ale má to aj veľa nevýhod. Dnes máme dlhé vyučovanie a ktomu po škole musím ísť k Emily. Dlho som ju nevidela. Včera mi volala, že aby som za ňou prišla a nič mi potom k tomu ďalej nepovedala. Moc sa mi za ňou nechce ísť. Býva v blízkej dedinke od tiaľto, ale aj keď to tak ďaleko nie je, nechce sa mi.
Hmmmm to zrejme nie som sama, že?

No dosť bolo rečí... Zobrala som si džíny, hodila som na seba obyčajné biele tričko s nápisom Friday a ktomu som si dala biele tenisky. Obliekla som si riflovku a na make-up som sa na dnes vykašľala. Veľa ľudí mi vraví, že ani ten make-up nepotrebujem, že aj bez neho vyzerám báječne. Do ruky som si zobrala jablko, zobrala som kabelku s kľúčami a odišla som, no musela som sa vrátiť...

Zabudla som zošit z angliny na stole. Kebyže ho nemám, tak som mŕtva na mieste... „Čo si zas zabudla? "spýtala sa mama. Ja som nereagovala a obutá som zbehla hore do izby pre zošit. Zobrala som ho a veľkou rýchlosťou som zbehla dolu. Nooo.... Čo by sa nestalo... Šnúrky na teniskách sa mi rozviazali a potkla som sa o ne. A spadla som rovno dole zo schodov. Poriadne to zabolelo, zrejme som si ruku zlomila, či čo. Mama, hneď ako započula buchot, podišla ku mne a pomohla mi vstať a išli sme rýchlo k doktorovi.