Láska, ktorú milujem

12.časť

Louis

No, bohužiaľ som musel zdvihnúť ten mobil a náš krásny okamih ukončiť. Bethany sa usmiala a nakukla mi do displeja môjho mobilu. Adam
„Aaaaah, do kelu... " povedal som potichu s nie moc spokojnou tvárou. Vždy keď mi volá Adam, tak furt žobre o akési hovadiny, alebo keď mu vždy zašibe, tak mi len tak zo žiadnych dôvodov zavolá. Nechápem ho a asi ho ani chápeť nebudem... To je celý Adam.

Louis: No?
Adam: Chcem sa ťa niečo spýtať Louis.
Louis: A čo chceš?
Adam: Pošleš mi tie poznámky z dejepisu?
Louis: Nie, sprav si ich sám.
Adam: Och Bože, tak sa spýtam Kylea.
Louis : No tak fajn, čau.
Adam: Čus.

„Kamoš, no... " povedal som a zasmial som sa. Bethany sa tiež zasmiala, čo som bol rád. Mám rád jej úsmev. Dáva mi veľmi najavo, že je šťastná a vždy taká pozitívna.

Bethany

„ Aha... " zasmiala som sa. Videla som Zaru v knižnici a tak som sa za ňou rozbehla. A áno išla som za ňou a Louisa som nechala s knihou v ruke. Ale usmial sa, takže to zobral v pohode.
„Ahoj Zara. " pozdravila som ju. Zara sa približila k mojmu uchu a zašepkala: „ Vy ste sa bozkávali, či čo? " povedala zvedavo. Zrejme nás videla. „Nemusíš mi klamať Beth, videla som vás a k tomu ešte asi taká väčšina ľudí v knižnici, no čo už. Beth? " chvíľu som nevnímala a o pár sekúnd som si to uvedomila. „Aha. " to bola moja odpoveď. Videla som ako sa Zara vyškiera a, že nemá k tomu priblbé pripomienky. No až na jednu. „Vieš kto je Mellisa? " spýtala sa potichu. Myslíš tú, ktorá je blbá ako moja papuča, hrozitánsky zamilovaná do Louisa, dotieravá jak neviem čo? Tá blondínka s vysokými šteklami? "povedala som a prekrížila som si ruky. „Aha, takže ju zrejme poznáš. Dávaj si na ňu pozor, lebo keď vás uvidia spolu, tak nebude moc nadšená a nemusí to dobre dopadnúť. Vieš? "povedala a potom už len prikivovala hlavou. „ Ježiši, ale mne je jedno čo si ona myslí. Je to krava a ani ju nejak nemusím. Ani Louis. " odpovedala som hrdo a vrátila sa naspať k Louisovi. Zara potom odišla von z knižnice. A vonku pred dverami mi zakívala a videla som ako si dávala slúchadlá do uší a odišla.

„To bola zrejme tvoja spolužiačka, že? " spýtal sa Louis. „Hej. " prikívla som. Louis opäť nahodil svoj úsmev. Potom si zobral sako, kľúče a svije knihy si dal do batohu. „Už končíš? " spýtala som sa a pomaly som si brala aj svoje veci zo stoličky. „Áno už je čas, ak chceš, tak ťa môžem odviesť. "navrhol. Samozrejme, že som súhlasila a tak sme išli spolu do auta.