Láska, ktorú milujem

55.časť

Bethany

Bol pondelok a Louis pre mňa prišiel na svojej Audine a spolu sme išli do školy. Mala som hlavu dole a očkom som sa vždy pozrela na Louisa, ktorý pevne jednou rukou držal volant a tou druhou ma chcel chytiť za moju ruku. Ja som mu moju ruku pomaly podstrčila k nemu a on mi ju jemne stisol.

„Stalo sa niečo?” spýtal sa ma, znížil rýchlosť a pozrel sa na mňa. „Nie, len mam divný pocit z tej soboty.” povedala som a odvrátila som zrak na moje nohy. „Aha, ved sa nič nestalo, či?” povedal pokojne, zatiaľ čo ja som bola v rozpakoch. „Bojím sa toho, že si ľudia v škole niečo vyzistili z tej soboty, možno tí čo tam boli si budú o nás niečo vravieť...”

„A čo by mali o nás vravieť? Nič sa nestalo... Neboj. Všetko bude v poriadku.” povedal a mne odľahlo. „Dobre.” povedala som a usmiala som sa, pokiaľ ma Louis nezačal hladiť po tvári.

Louis zaparkoval na parkovisku pred školou a obaja sme išli do školy. Na chodbe sme sa rozlúčili a šli sme každý do vlastnej triedy.

...

Obaja sme končili rovnako a ja som sa rýchlo hrnula k autu, zatiaľ čo Lousi ešte kecal s Adamom a s Kyleom.

„Louis, ehm počúvaj.” ozval sa Adam. „No?” od sekol Louis. Začali o čom si diskutovať a hneď som vedela, že čo Adam chce, a tak som ich nenápadne počúvala.

„Čo si robil vlastne v tej kúpeľni na tej party? Bol si tam hádam aj viac ako hodinu.” povedal Adam a Kyle sa mierne zasmial. „Ehmm, no tak proste som bol jednoducho na záchode.” povedal Louis. „A čo si tam robil?” Adam si prekrížil ruky a obaja hneď vedeli, že čo sa asi stalo. „Videl som ako si odtiaľ odchádzal spolu s Bethany. Mam si myslieť to, čo si myslím? Louis?” na Louisovej tvári som videla nervozitu a viem, že ti moc nechcel rozprávať, ale tak oni dvaja sa nedali a dozvedeli sa to hneď.

„Bože Louis... Prečo práve u nás?” spýtal sa Adam a Kyle sa zas zasmial, no teraz tak trochu hlasnejšie.

„Ha! Vy ste tam mali svoje uchylne chvíľky, čo?! zazjapal so záchvatov smiechu Kyle a Louis mal zrejme chuť mu jednu vraziť.

„Ha ha ha... Veľmi vtipné.” povedal Louis a pomaly prichádzal k autu. „Ale ved pohoda človeče. Nikto ta za to nezabije, len som sa pýtal, čau.” povedal a odišli...

„Och Bože.” povzdychol si Louis a ja som sa tak trochu zasmiala. „Ty si nás počula, že?” spýtal sa. „Popravde hej.” povedala som a odložila som tašku do kufra a sadla som si do auta. „Čo už.” povedal a naštartoval.

...

Vysadil ma pred domom a keďže mam zajtra tak trochu ťažký deň, tak zvyšok dna som strávila v izbe nad knihami. Chvíľu som si písala s Louisom, no v tom má niekto vyrušil...

...
Kto to môže byť?