Láska, ktorú milujem

26.časť

Louis

„Walker. Walker! ” skríkol učiteľ. „Ste v poriadku? ” spýtal sa a môj spolusediaci mi začal mávať rukou pred mojou tvárou. Pretriasol som hlavou a pozrel na učiteľa. „Ehmmm, áno som. ”povedal som si oprel rukou hlavu a zas som sa pozeral do blba...
Keď začalo zvoniť, okamžite som sa rozbehol za Bethany. Ešte ani učiteľ nedokončil svoje rozprávanie a ja som ako zbesilý išiel za ňou. Čakal som pred dverami jej triedy. Dvere otvorila jedna z jej spolužiačiek a potom z triedy odišla učiteľka. Tá jej spolužiačka si ma obzrela od hlavy až po päty, zamračila sa a zatvorila mi ich pred nosom. Otočil som sa o devädesiat stupňov a išiel som si sadnúť na lavičku vedľa ich triedy. Potom som len započul ako niekto tie dvere otvára a za päť sekúnd som započul moje meno. „Louis? ”

...

Z lavičky som vyskočil ako strela a pozrel sa  najprv do ľava a lotom do prava. „Louis?! ” Bola to Bethany. „Ahoooj, Beth. ” pribehol som k nej a poriadne ju objal. Ale, že poriadne. No potom som s tým objatím skončil, lebo som si mylel, že som ju udusil mojou silou. „Ach jaj, Louis. Čo si prosíš? Inak, sorry to bola moja spolužiačka. Je trochu mimo. ” zasmiali sme sa. „V pohode. ” povedal som a pohladkal som ju po ramene a opreli sme sa o stenu pohľadom na seba. „Nič sa nestalo. Len som už nevydržal ťa nevidieť. ” usmial som sa do široka na Bethany. Videl som, že sa Bethany červená. Bolo to cute...  :3

...

Po pár sekundách som sa postavil oproti Bethany, jednou rukou som sa oprel o stenu a priamo som sa pozrel do jej nádherných modrých očí. Nechal som sa unášať tou krásou. Tou druhou rukou som stisol Bethaninu ruku. Videl som ako Bethany si prezerala moju ruku na ktorej boli také menšie jazvy. „To máš odkiaľ? ” spýtala sa. „Keď som bol malý, napadol ma pes, taký menší a pokusal ma. Ale to už bolo dávno. Asi pred pätnástimi rokmi. ” povedal som a zakašľal som. „Aha. ” odpovedala a stále si ju prezerala. No potom sa mi pozrela do očí a vedela, že jej chcem čosi povedať. „Ehmmm... Bethany? ”ako som sa ozval, v tom momente zazvonilo na ďalšiu hodinu.  Bethany sa ma pustila a ocitol som sa sám na chodbe. Mne už vyučovanie skončilo. Tak som si teda išiel zobrať tašku a išiel som von pred pavilón a sadol som si na schody. Čakal som pokial Bethany neskončí. Okolo mňa prešli mlji spolužiaci a čudivali sa, že prečo nejdem domov. Zostal pri mne iba Adam. „Čo tu ešte robíš? ” spýtal sa zvedavo a prehodil rukami. „Kto, jaaa? ” pozrel som sa na Adama. Ani som si nevšimol, že predomnou stojí lebo som hľadel do mobilu. „No kto iný?! ” povedal Adam. „Noo, nič. Len čakám na Bethany. ” povedal som a zrak som opäť hodil na mobil. „Hej počuj, však ty v poslednej dobe s ňou tráviš nejako viac času ako s chalanmi. ”povedal a prisadol si ku mne. „No a? Vadí ti to? Mám ju proste rád. ”povedal som presvedčivo. „Mám ju rád, no?. ” mykol som plecami a postavil som sa. Adam sa mi zahľadel do očí a povedal: „ No ok. Neklameš, takže ti verím. ” povedal a dal si ruky do vačiek svojej mikiny. „Heh, prečo by si mi nemal veriť, veď ja vždy vravím pravdu. ”zasmial som sa. „Och Bože, Adam. ” povzdychol som si. „A čo na to Kyle? Je to jeho sesternica. ” povedal a priblížil sa ku mne o čosi bližšie ako predtým. Trochu som a nahol dozadu, lebo som mal trochu strach z Adama. „A prečo by mi to malo vadiť?! ” spýtal som sa nechápavo. „Kámo, veď vieš aký je Kyle. Tvr-do-hla-vec! ” chytil ma za pleco a tak aj povedal. Prekrútil som očami a opäť som si sadol na schody. „Božee Adaaam. Musíte všetko rieši? Mne je jedno koho je Bethany sesternica, no. A nech si myslí Kyle hocičo, no ja Bethany ľúbim celým svojím srdcom. Povedal som. A tak aj bolo. Ja s Adamom som sa rozlúčil a späť k mobilu. Videl som, že už je čas, že Bethany práve končí.

Videl som ju ako beží po chodbe s taškou na chrbte, k tomu s dvoma ďalšími taškami v ruke. „O ahoj, Louis! Čo tu robíš? ” uchechtla sa. Videl som ako hneď zmenila výraz v tvári. Z unudenej tváre k usmievavej... „Čakal som, dokým neskončíš. ” povedal som a pomohol som zobrať tie ťažké tašky, ktoré brala. „Ooo ty si zlatý. Veďsi za tú dobu už mohol byť doma. ” povedala a s úsmevom nastúpila do auta. „Ja viem, ale budem rád, keď pôjdeš so mnou. Či? ”naštartoval som a asi po nejakých sekundách som sa dostal z parkoviska pri škole. „Aaaale jasnačka. Ja budem len rada, keď pôjdem s tebou domov. ” povedala a pripútala sa. Pohladkal som Bethany po tvári a pridal som rýchlosť. O necelé tri minúty už obaja sme stáli pred jej domom a lúčili sme sa. „Ak chceš, tak by si mohla zajtra prísť ku mne. Tedaaa ak by si chcela. ” ponúkol som. Povedal som si, že je to celkom dobrý nápad a chcel som, aby naozaj Bethany prišla. „Jasneee, určite prídem. Takže zajtra po škole, hej? ” povedaka nadšene. „Jasne!!! Tak ahoj. ” bol som nadšený aj ja, že súhlasila. Nadadol som do auta a odišiel som. V spätnom zrkadle som viedel, ako mi Bethany ešte kívala. Tak ja som jej zatrúbil...

...
Dnes je to časť spoločne s Louisom. Čonsi myslíte, dajú sa Bethany a Louis dokopy?
Ja dúfam, že hej. ❤
PS. : Hore Louis ↑↑↑