Láska, ktorú milujem

8.časť

A takto to išlo každý každučký deň. Na hodinách nuda, na prestávkach zábava. Nepáčila sa mi táto každodenná rutina a chcela som zažiť niečo nové, skúsiť niečo nové. Ale čo? Cez hodinu dejepisu som nadtým premýšlaľa a dostala som nápad. Čo keby som išla dmes do knižnice za Louisom? Je štvrtok. Nooo... To nie je zlý nápad.

Po dlhom vyučovaní som sa vybrala do knižnice. No... po ceste ma zastavila Zara a začala sa hrozne vypytovať. Veľmi som sa ponáhľala a tak som ju obišla a odzdravila. Bežala som dolu schodmi a potom som vyšla von z pavilónu. O pár metrov sa pýšila veľká knižnica. Vošla som dnu, kde ma privítala jedna pani, ktorá je zrejme majiteľka tejto knižnice.
Aj ja som ju pozdravila. Spomalila som tempo a len som sa čudovala, že aké ticho tu žije. Úplné ticho. Tak by to malo byť stále. Pozerala som sa zo strany na stranu a chcela som nájsť Louisa. Nechcela som naňho vyhukovať. A vlastne som ani nemohla. Hľadala som ho dosť dlho až po chvíli som ho videla vysoko na rebríku ako dáva knihy na vysoké police. Louis pomaly išiel dolu rebríkom, oprášil si ruky a otočil sa. „Pane Bože! Bethany! Som sa ťa zľakol! Ahoj, čo tu robíš? " povedal vystrašene a hneď sa usmial ako ma uvidel. „Ahoj Louis, sorry nechcela som ťa vystrašiť. Prišla som sa sem za tebou pozrieť. Dúfam, že neruším. " povedala som a oprášila som mu prach na ramene. Louis sa najprv pozeral, že čo to robím a potom sa pozrel na mňa. Bol úplne bez slov. „Ale nie. Jasne, že nerušíš. Dnes tu bola celkom nuda. Toto boli posledné knihy. "povedal a odpratal krabice. Ja som ho prenasledovala a on stále so mnou komunikoval. „Takže zrejme tu rád tráviš svoj voľný čas. " povedala som a zrýchlila som trochu do kroku, lebo Louis šiel trochu rýchlo. „ Hej hej, je tu fajn. Možno to tak nevyzerá, ale je tu fajn." odpovedal. Spolu sme si sadli za jeden stôl a neprestajne sme sa zhovárali.

No nie až tak dlho. Bolo skoro päť hodín a Louis už pomaly končil. A ja som sa zas ponáhľala domov. Louis ma odprevadil domov. Výborne sa s ním rozpráva. Je hrozne milý... Hrozne fajn...
Dokonca sme sa ešte pred mojim domom rozprávali. Lúčiť sme sa nechceli, no niekto musel tú prekrásnu konverzáciu ukončiť.