Láska, ktorú milujem

65.časť

Bethany

Obaja sme spolu zaspali pri sebe ako sardinky v jeho náručí. Cítila som jeho dych na mojom nahom chrbáte. Pevne ma držal okolo pásu a jednu nohu mal cezo mňa. Ráno sme sa Louis zobudil na ranné svetlo vychádzajúc zo žalúzií. Ja som sa zobudila na jemné hladkanie po mojich vlasoch. Ja som prižmurene otvorila oči a dívala sa na neho ako sa usmieva. Trochu som sa poprehýbala viacej k nemu, aj keď už asi tušil, že som už hore.

„Dobre ránko zlatko." povedal nežne a milo. „Dobre ránko." zahundrala som, keďže som sa ani poriadne nevzbudila. Louis sa zasmial z toho ako som to povedala. Prehodila som sa na druhú stranu a viacej som sa prikryla pod paplón. „Čože sa ti ešte chce spinkať?" spýtal sa ma a zasmial sa. Ja som len vydala zvuk z pod vankúša, čo malo teoreticky znamenať, že áno.

Louis si ku mne bližšie ľahol a prehodil si ma k sebe bližšie. „Louis." zahundrala som. „Čože čože," povedal a ja som si položila hlavu o jeho hruď, „Páčila sa ti naša spoločná noc?" spýtal sa. Louis sa stále usmieval, čo mi vôbec neprekážalo, no ja okrem toho aby som mu odpovedala, som sa stále rozplývala z jeho úsmevu. „Samozrejme." povedala som asi po minúte ticha. „Čo ti pripravím na raňajky?" spýtala som sa so zívaním. „No to teda neviem. Chcel by som niečo výborne od mojej výbornej kuchárky." povedal a dal mi bozk. „Okej teda, niečo spravím, potom príď dole." povedala som, hodila som si na seba župan a išla som dole do kuchyne.

Louis oblečený len v teplákoch si sadol za stôl a ja som mu podala tanier so žemľou spolu so zeleninou v tvare srdca. Louis sa opäť pousmial, zrejme som mu spravila veľkú radosť. Pri raňajkách sme obaja nadviazali komunikáciu hlavne ohľadne školy, že za dva týždne robí maturitu, no on radšej strávi aspoň takto jeden deň. Tak mi to teda povedal. Jeden deň ho vraj nezabije. Som rada, že pre mňa obetoval tak trochu svoj čas. Ľúbim ho.

„Láska?" ozval sa po minúte. „No?"
„Kedy príde tvoja sestra?" spýtal sa. „Neviem veru, ale asi tam dnes ešte zostane. Nech si spraví aj ona pekný víkend." povedala som. „Zavolá mi."

Bože tu je ale neporiadok!" povedala som a začala som sa smiať. Louis sa začal smiať hneď ako vošiel do izby. „A čo, aspoň máš na čo spomínať." povedal. „A na čo?" spýtala som sa. „Ved predsa na najúžasnejšiu noc strávenú s jednou úžasnou osobou." povedal lichotivo. „Heej? A ako sa vola ta dotyčná osoba?" hodila som na neho pohľad, ktorý mal naznačovať, že ma to dosť zaujíma. „Ved predsa ty, mucko." povedal a dal mi vášnivý bozk.