Láska, ktorú milujem

66.časť

Bethany

„Milujem ťa." šepkal mi neustále do ucha. Vybozkával mi celý krk, že som sa ani obliecť nemohla. Louis mal na sebe mikinu Hilfigera a čierne tepláky. Ja po takých piatich minútach som sa zdvihla, otvorila skriňu a prehladávala som všetky kúty skrine, či nájdem niečo na seba. Zobrala som si čierne nohavice a biely sveter. A zasa sme sa váľali na posteli.

Za polhodinu prišla Courtney. Počuli sme kroky na schodoch a ako som s Louisom ležala na posteli v jeho náručí dívajú sa na telku, Courtney prebehla okolo mojej izby, nakukla, pretože som mala otvorené dvere a pozdravila nás. My ju tiež a odkázali sme jej aby zatvorila dvere. Bolo to aj tak zbytočné, pretože po chvíli sme išli uvariť čosi na obed. Niečo jednoduché. Napríklad palacinky. Louis mi pomáhal, zatiaľ čo Courtney bola hore v izbe.

„Ahoj, mami. Všetko je v pohode, aby si vedela. Courtney prišla domov a ja spolu s Louisom robím palacinky, ako sa máš?" volala som mame, aby vedela, že čo sa v domácnosti deje.

„Tak to som rada zlatko. Mam sa fajn, domov prídem za tri dni. Kľudne môže Louis u nás zostať, ak bude chcieť. Aspoň nebudete samé dve." povedala spokojne mama. „Ďakujem mami, maj sa." zložila som hovor.

„Louis?" pribehla som k nemu do náručia. „Nechceš aj dnes zostať u nás? Mama príde o tri dni, vraj jej nebude vadiť ak u nás zostaneš." povedala som. „Naozaj? Ja budem rád, ak teda môžem." povedal a usmial sa. „Samozrejme, že môžeš." povedala som a dala som mu maličkú pusu na líce. „Dám vedieť našim." povedal a zavolal im.

...

Nakoniec Louis zostal u nás aj túto noc. Spoločne sme spravili palacinky, spoločné aj s Courtney sme ich zjedli a inak sme skoro nič nerobili, len sa vyvaľovali na posteli.

„Neskutočne ťa ľúbim, Beth." povedal lichotivo. Začervenala som sa. „Ja teba tiež, zlatušik." povedala som mu a pohladila som ho po tvári. Pomaly sa blížil večer. Louisovi som prichystal uterák na sprchovanie a čaj s chlebom. Courtney bola v izbe hádam celú večnosť, no kontrolovala som ju tak ci tak. Po osprchovaní som išla konečne do postele si ľahnúť a potom ku mne pod perinu pribehol aj Louis.

„Nádherne voniaš." povedala som mu a dala mu bozk. „Ty viacej." povedal. V posteli som ležala v jeho náručí a rozprávali sme sa. Taká bola naša spoločná noc.

„Už si dlho nebol v knižnici. Kedy pôjdeme spolu do knižnice?" spýtala som sa ho. „Kedy len budeš chcieť. Kľudne v pondelok." povedal a ja som len súhlasila. O chvíľu sa mi zatvorili oči a zaspala som. Pekne som sa k nemu viacej pritúlila a cítila som, ako Louis ma pevne chytil za môj bok.

Prisnil sa mi krásny sen, ktorý som hneď ráno mu musela porozprávať. Snívalo sa mi, že sme mali svadbu. Vsekto to začalo v jednej kaviarni v Paríži, kde som spolu s Louisom strávila pekný obed pri káve. Potom sme spolu sa prechádzali po cestičke s pestrofarebnými stromami. Bola jeseň a práve pred Eifellovkou ma požiadal o ruku. Bol to nádherný pocit. Pri oltári sme stáli my dvaja, ruka v ruke, s prsteňmi na prstoch, on v krásnom obleku a ja v krásnych bielych šatách...