Láska, ktorú milujem

9.časť

Bethany

„No... budeme sa musieť rozlúčiť." povedala som. Proste nikto musí ukončiť naše rozprávanie. Je mi toho ľúto, ale však sa stretávame každý deň. Či na chodbe, či v jedálni, či ráno pred bránou školy alebo odteraz aj v knižnici. Stretnúť sa môžeme hocikedy a hocikde, tak na čo tie smutné očiská???

Louis

Nechcem sa ešte lúčiť, no keď sa ale ponáhľa a ja taktiež, tak nič nenarobíme... Bethany je fajt super baba. A ja nemám rád lúčenie s takými super ľuďmi ako je ona. Bohužiaľ už je päť hodín, ale slnko ešte svieti.
„Aha tak dobre teda... "povedal som a obaja sme si naraz povzdychli a zasmiali sme sa tomu. Pekný úsmev; vravím si. Je to pravda!!! Poznáme sa pár týždňov a rozumieme si veľmi dobre. Som rád, že sa stále usmieva, nie akoby sa mal niekto mračiť alebo smútiť...

Bethany

Stále sme sa na seba usmievali a len usmievali. Zrazu som videla ako sa Louisovi zničohi nič zväčšili zreničky a pomaly sa nahíňal ku mne. Hneď som vedela, že čo chce urobiť. Chcel ma pobozkať. Samozrejme, že som chcela aj ja a tak som sa pomaličky k nemu približovala aj ja. No... Neúspešne. Akurát Courtney otvorila dvere a narušila naše súkromie. Obaja sme sa odtiahli čo najviac od seba aby si Courtney o nás dvoch niečo nemyslela...
Louis sa prehrabával vo vlasoch a ja som sa začala pozerať na zem...
„Tak teda ahoj." povedala som a on mi odkíval a samozrejme úsmev nikdy nechýbal...

Courtney ma ťahala dovnútra a zaťahala ma s jej úlohami. Takže celý večer som strávila s jej povinnosťami.
Takže asi tak... No po ukončení úloh mojej sestry som sa presunula do mojej izby a tam som robila veci, ktoré som mala urobiť. Spravila som si poriadok vo veciach, úlohy, učila som sa a nakoniec som sa išla umyť, navečerať a ľahnúť si do postele. V ten deň som bola hrozne unavená, takže som zaspala dosť rýchlo... Dobrú nocku.