Láska, ktorú milujem

48.časť

Bethany

Trochu mi trvalo, dokial som sa dostala do školy. Samozrejme, že po ceste som stretla Emily, ktorá ma neustále zdržovala. No raz ma chytila za ruku a potiahla. Pozrela sa na mňa vražedným pohľadom a pýtala sa ma zopár otázok, no ja som chcela len jedno. Aby mi dala pokoj. No raz zastavila a ja som pridala do kroku. Pozrela som sa za seba a ona nikde. Čudné... 

V škole bolo v pohode. Normálna atmosféra ako každý deň, tak by sa nemalo nič zlé stať. A však som dnes mala presedieť osem hodín a tie posledné tri som skoro len prespala. Začala ma bolieť hlava a to som chcela ísť von po škole, ale asi nikam nepôjdem.

Keď zazvonilo, zhrnula som sa na chodbu a odišla som von. Vonku som videla Louisa, ako hľadel do mobilu s jednou rukou vo vačku. Mal rozopnutú mikinu, tašku mal na jednom pleci a opieral sa o stĺp. Pribehla som k nemu, a s radosťou som ho pozdravila: „Ahooj Louis, už ste skončili?” spýtala som sa. Louis sa otočil s nie veľmi usmiatou tvárou a hneď som vedela, že sa niečo deje. „Ahoj. ”objal ma a to ma potešilo. „Čo sa deje? ”sýtala som sa zvedavo, veď vyzeral ako po porážke. „Neviem o tom, že by sa niečo stalo... ” povedal Louis a usmial sa. Tým úsmevom ma upokojil.

Spolu sme išli domov, no skôr k Louisovi. Ja a Louis sme si sadli do obývačky a ponúkol ma samými sladkosťami. Samozrejme, že som neodmietla a obaja sme sa napchávali. Zrazu nastalo ticho na pár minút až vtom niekto zaklopal, že ma myklo ako nikdy predtým. Louis ma ešte stihol chytiť za stehno a na jeho dotyk ma striaslo celým telom. Louis podišiel k dverám a otvoril ich. Vonku stála Emily. Louis pomaly zatváral, no Emily strčila nohu medzi dvere a čo si mrmlala. Že sa hrozne ospravedlňuje za tie časy, keď boli spolu a mala som chuť je vyhodiť tiež. Mrzelo ma, že svoje chvíle musel vytrpieť s Emily, no aj ja som s ňou trávila svoj čas, hlavne na základke a po pár rokoch mi došlo, že Emily nie je tá správna kamoška.

„Daj mi pokoj, Emily. Už pre mňa nič neznamenáš, milujem Bethany. ”povedal a Emily vytiahla svoju nohu a sklopila zrak. Otočila sa a zafňukala. Louis zavzdychal a Emily sa znova ospravedlnila. Louis dvere zatvoril a prisadol si ku mne. „Je mi to ľúto. ” povedala som. „Nemusí ti to byť ľúto. Nevšímaj si ju, keď ku mne príde. Furt otravuje. ”povedal. „Ahaa. ” taká bola moja reakcia. Bola som bez slov a ďalej som mlčala, no až dovtedy, pokial ma nenapadla pusa od Louisa.

...

Trošku kratšia časť  hehe :)
Nemám veľmi veľa času na písanie, ale snažím sa písať a písať, keď mám čas. Ďakujem za pochopenie. :*
Ivka