Láska, ktorú milujem

50.časť

Bethany

Prešiel týždeň a nastal deň 23.12. Čiže deň pred Vianocami. Doma sme už ozdobovali celý dom a pomaly aj vianočný stromček, ktorý bol dosť vysoký až po strop. Je živý a nádherne zelenkastý. A keď ho ešte ozdobíme, tak bude to ten najkrajší stromček na svete.

Mala som sto chutí zavolať Louisovi, aby sme si ešte užili pred vianočný čas spoločne, aj tak som bola sama doma a bolo celkom ticho. A zrejme nebolo treba, lebo keď som išla odostrieť závesy v obývačke, tak za oknom vyčnieval Louis aj s nejakou pofidernou krabicou, nosiac v rukách.

„Ahooj..." pozdravila som ho a hneď som sa mu nalepila okolo jeho krku. On ma jednou rukou držal okolo pása a jednou držal tú akúsi krabicu. „Poď ďalej." pustila som ho dnu a on tú krabicu položil na stôl v obývačke. „Ejha, aký krásny stromček." povedal a podišiel k nemu. „No len chcem dať hviezdy na vrch stromčeka, len tam nedočiahnem." povedala som a vybrala som zlatú hviezdu z krabice s vianočnými ozdobami. „Poď sem." povedal a vtom momente som sa zľakla a bála sa, že čo chce odo mňa. Podišla som k nemu a on ma zobral okolo pása a zdvihol do výšky, aby som mohla dať na vrch stromčeka hviezdu. Ako som ju tam nasadila, on ma pomaličky dával dolu a objal ma. Jemne ma striaslo, lebo sa ma jemnúčko dotkol pod moje tričko. Bolo to príjemné. No po chvíli sa odo mňa dotiahol a doniesol mi tú krabicu. „Čo to je?" spýtala som sa a zhltla som kúsok sušienky položenej na stole v kuchyni. „To je pre teba k Vianociam, láska." povedal a dal mi ju do môjho náručia. Otvorila som ju a v tej krabici na mňa vyskočili moje obľúbené pralinky a nejaký malý odkaz. „Aaaww, Louis. To si nemusel." povedala som a objala som ho z celých mojich síl. „Nemusel, ale chcel." povedal a dal mi pusu na pery. A v tom som sa cítila hrozne, lebo ja som pre neho nič nepripravila, no zatiahla som ho za ruku do mojej izby, zatvorila som dvere a zatiaľ, čo on si sadol na posteľ, tak ja som hľadala jeden prívesok, ktorý som sama vyrobila, ako na znak lásky. Keď som ho robila, tak som hneď vedela, že sa mi to zíde. A tak som mu ho podala a on sa mierne začervenal a vášnivo pobozkal.

„Ľúbim ťa." povedal Louis a ja som sa za chcela nad týmito slovami. Zrazu som zostala ležať v jeho náručí ako malé dieťa v perinke, no Louisovi to nevadilo. „Aj ja teba." riekla som potichu, lebo v tom má zachytila únava a v jeho náručí som pomaly zaspávala.

„Beth? Ehmm Bethany? Beth?"
„Ehmm áno prepáč asi zaspávam, som unavená hrozne." povedala som a pritúlila som sa ešte viac k Louisovi a on ma chytil a nepustil. A zaspala som. Neviem či aj Louis a neviem čo sa potom v dome dialo a nevedela som, že kedy prišila mama s Courtney, ktoré sa na nás pozerali pri pootvorených dverách a dívali sa ako na zázrak. Louis si ľahol a zatvoril oči a ja som na nom ležala ako malé dieťa. Ale nevadí.

Za dve hodiny sme sa obaja zobudili a ja som bola celá strapatá, a tak som si spravila drdol a pritulila som sa ešte k Louisovi, ktorý ešte spal, no nie nadlho. Keď sa zobudil, pobozkal ma na líce a pretieral si oči, ktoré sa mu stále lepili na seba. „Koľko je hodín?" spýtal sa Louis a postavil sa z postele. „Pol šiestej." odpovedala som hľadiac na digitálne hodinky na nočnom stolíku. „Ja už pôjdem domov, láska." povedal a obaja sme sa zhrnuli dolu k dverám, kde sme sa rozlúčili a poprial sme si krásne vianočné sviatky a pobozkal sme sa, čo predsa nesmie chýbať...

...
Awwojte, veľká vďaka, že čítate tento príbeh. Veľmi si toho vážite a môžete sa tešiť aj na ostatné časti lebo tento príbeh ešte zďaleka nekončí. Chcem v tom pokračovať, ak chcete. Diki!!!
S pozdravom ja 😁❤️