Láska, ktorú milujem

52.časť

Bethany

„Ahoj, Bethany." pozdravil ma Louis, keď ma prišiel na druhý deň navštíviť. Ú nás doma nikto nebol a tak som svoj zvyšok dňa strávila spolu s ním.

„Ahoj Louis, som rada, že si prišiel. Pod dovnútra. Dáš si niečo na pitie?" ponúkla som ho, no on pokrútil hlavou a odmietol.

Popravde sa mi tie včerajšie predstavy celkom splnili a obaja sme si dali po vianočných zakúskoch, sedeli vedľa seba v náručí a dali pusu pod imelom. No vlastne bolo ich asi milión, ale nám obom sa to páčilo a mala som celkom šťastie, že také niečo mam v obývačke visí.

Po pár minútach objatí a pusinkovania mi došlo ma um niečo podniknúť, nech tu stále nekysneme a nepôjdeme sa aspoň prejsť. Avšak ani ja a ani on sme nezdvihli zadky a zostali sme sedieť do večera. Hlavné bolo, že sme boli spolu.

„Ach jaaj." zavzdychal Louis a v tom momente som priklonila hlavu k nemu. „Čo sa deje?" spýtala som sa zvedavo. „Nič len, že za tri mesiace sú maturity." povedal a rukou si prešiel po tvári. „Neboj to zvládneš hravo."

Pozrel sa na mňa ako by mi malo šibať na hlavu, že neviem o čom rozprávam. „Naozaj." povedala som a on sa pousmial,no len na krátko.

Onedlho ku nám prišli Grahamovci. Toto som nečakala a nechcela som, aby nás oboch videli.

„Louis?" ozvala sa pani Grahamová, ktorá sa na nás neustále pozerala vražedným pohľadom a ja som ju chcela len ignorovať.

„Och Bože." povedali sme zborov obaja. Postavili sme sa zo sedačky a mali sme namierené von. „Kamže kam? Hádam nechceš ísť preč, keď prišli Grahamovci." povedala mama, ale ja som Louisa ťahala ďalej za ruku a odsekla som. „Ja prídem." povedala som, obula som si zateplené topánky, dala tepky kabát a okolo krku namotala pásikávý šál a išla von s Louisom.

„Máš veľmi pekný kabát." polichotil Louis a ja som sa len začervenala.

Po pár metroch na druhej strane cesty sme videli kráčať Mellisu. A ona je normálna? V silonkach, keď sú dva stupne nad nulou? To je celá ona. Kabát rovnaký ako mam ja a čiapku s brmbolcami, ktorú má Vourtney doma a nosila ju keď mala sedem.

„Pane Bože!” vyskočil Louis a chytil sa ma tak silno, že ledva moja ruka prežila. Chytil mi ju oboma rukami a o motal svojim dlhým šálom. „To je Mellisa...” povedal potichu a boli sme ticho a chceli sme si ju nevšímať, ale myslím, že si nás všimla.

„Ona kráča sem.” povedala som potichu a svojou obmotanou rukou som stisla tu Louisovu a Louis ma pritisol k sebe viac.

„Ahoj Louis. Vidím, že si ma vymenil za inú, že?” povedala chamtivo. „Ruky preč!”skrikla som po nej. „Daj mi pokoj Mellisa.” povedal, no pomaly začal zvyšovať hlas. „A čo, si myslíš, že ja budem stále čakať? Čakať pokiaľ ti do hlavy príde, že ja som ta pravá?” buchla ho svojou dlaňou po jeho hlave a ja som jej ruku od Louis ovej hlavy od strčila tak, že ju to trochu aj zabolelo. „Vypadni Mellisa.” skríkla som po nej. Mellisa zatiahla Louisa za jeho bundu a bola pri nom tak blízko, že som ju odtiahla, zobrala som Louisa za ruku a utekali sme preč. „Tak si s nou zostaň ty idiot.Raz to oľutuješ.” povedala, otočila sa o sto osemdesiat stupňov na svojich opätkoch a už ju nebolo.

„Pre Boha živého.” povzdychol si Louis. „Poďme rýchlejšie.” zrýchlil sme a ja som sa len o päť minút musela s ním rozlúčiť a bežať naspäť domov. A to som sa ešte modlila, aby som tu potvoru nestretla.

Doma ma iba Grahamovci obklopovali a nechcela som s nimi moc trvať čas lebo by ma asi zničili a stále len ponúkali svojimi koláčmi. Grahamovci doniesli samé noviny a časopisy, kde sa píše o ich firme, no mňa moc nezaujímalo a to ma ešte chceli u nich zamestnať. No nejaká brigáda by sa mi zišla, ale nestíham a mam momentálne iné záľuby ako sa len drieť niekde v kancelárii. Zvyšok dna som zostala sedieť za stolom s rukami na kolenách a dívala som sa len do blba a nevnímala som nikoho.

Odchádzajú, oni odchádzajú a ja som v tom momente vyskočila od radosti a hneď ich išla vystrojit ku bránke.

Potom som len rýchlo zatvorila dvere, zbehla pre pohár vody a cupitala som hore do izby a nevyšla som von.

...
Ale caaaw. Je tu ďalšia časť a ja sa hrozitansky teším na tie ďalšie. Môžete sa len a len tešiť. Vsa názor na tento príbeh môžete napísať do komentárov a samozrejme veľká vďaka za reads a votes!!!
Musím povedať, že čitateľov rapídne stúpa a ja som len a len rada. Vďaka!

S pozdravom ivanetta 11! ❤️