Láska, ktorú milujem

29.časť

Bethany

Vstala som s úplne hroznou náladou. Hrozne ma bolela hlava a vôbec sa mi nechcelo ísť do školy. Pretrela som si oči a ako som vstala z postele, pozrela som sa do zrkadla a čo by som nevidela, no jednoducho povedané, vlasy mi lietali z jednej strany na tú druhú a vyzerala som, ako by som sa nikdy v živote nečesala. A keďže hodiny ukazovali 7:16, takže som musela rýchlo s tými vlasmi niečo spraviť. Ale čo? Dala som si ich do messy drdolu a rýchlo som na seba niečo hodila. Dala som si voľný sveter šedej farby a čierne nohavice. Vzala som si desiatu a tašku som si hodila cez plece. Zobrala som si kľúče a mobil, na ktorý som napojila slúchadlá a dal som si ich do uší s pustenou hudbou.

7:47
Prišla som do školy a pred pavilónom som videla Emily. Či tu zas do kelu robí? Ani tu nebýva ani tu neštuduje, tak čo tu stále robí?! Ani som ju nechcela pozdraviť a keď som išla popri nej, tak som sa hrala, že som ju vôbec nevidela. No, lenže Emily si ma všimla a skríkla na mňa: „ Ahoj Bethany! " a rozutekala sa za mnou. „Ako? " spýtala sa a usmiala sa do široka. Ja som sa otočila a, no... odzdravila som ju. Ja a Emily sme boli kedysi najlepšie kamarátky, no teraz už to nemá zrejme zmysel. Tak ako Louis povedal. Úplne viem ako sa cíti. A tak sa cítim aj ja. „Ahoj Emily, dá sa. A ty čo tu robíš?! " spýtala som sa rozhodila som rukami. Schvovala som si mobil so slúchadlami a opäť som sa pozrela na Emily. Ako mi tak začala Emily rozprávať zas tie svoje veci, videla som ako Louis prechádza bránou a ja som nechcela, aby Louis Emily videl. Nechcela som, aby sa zas trápil a tak som s Emily rýchlo zaliezla za strom. „Čo sa deje?! " spýtala sa nervózne Emily. „Nič nič. " povedala som a rukou som zakrila Emilyne ústa, aby bola ticho. „Pssssst... " povedala som s jedným prstom prstom mojími ústami. Keď som videla ako Louis zaliezol do vnútra, tak som si poriadne povzdychla a s Emily som sa chcela len rozlúčiť. Emily ma začala otravovať, no musela som byť prísnejšia a stáy si za svojim, talže som ju odzdravila a odišla s behom za Louisom.

Pri skrinkách stál s plnými rukami kníh a zošitmi, ale ja som sa za ním rulýchlo rozbehla a šla ho objať. „Ahoj Louis. " povedala som nadšene a dala som mu pusu na líce. „Ahoj Beth! " povedal, odhodil veci na zem a tiež ma objal a tak silno, že ledva som lapala po dychu. Obaja sme sa zasmiali. Z hnusnej rannej nálady sa stala super úžasná nálada s úsmevom na tvári. Spolu s Louisom. Leby nebyť jeho, tak by som bola zrejme stále, taká ako dnešné ráno...

...
Samozrejme, že sa veľmi ospravedlňujem za chyby v príbehu, ak nejaké nájdete. Nie je to úmyselne. Klávesnica ma neposlúcha 😂😂😂
Aj tak, s chybami či s žiadnymi chybami som vám veľmi vďačná za každý vote, read a aj koment. Ďakuje, že čítate tento príbeh. Dúfam, že sa vám páči... Aspoň trošku. :3
S pozdravom Ivuš :*