Láska, ktorú milujem

74.časť

Na chvíľu sme obaja zaspali. Zaspali do svojich krásnych snov, kde sme opäť fungovali ako predtým. Keď sa ešte toto všetko nestalo...

Oh vďaka Bohu, je už ráno. Konečne som sa mohla aj postaviť a Louis mi pomohol ísť na toaletu. Držal ma pevne jednou rukou okolo pásu a tou druhou ma držal za ruku, aby som nepadla. Stále sa mi trochu točila hlava a niekedy mi klipkali oči od bolesti. Stále sa to tu hranie tou chodbou... Samí doktori, samé doktorky, všetci oblečení do bielych súprav s rúškami a rukavicami na rukách.

Cítila som sa ako postihnutý človek, ktorý sa po rokoch postavil. Celé moje telo bolo ako na šrot a to si myslím, že som sa z toho rýchlo prebrala. Nuž, ale prebrala do nehoráznych bolestí...

Chvíľu som sa cítila ako po niekoľko hodinovom pôrode, chvíľu ako po odseknutí nôh a rúk a chvíľu, ako keby do mňa bodali nože injekcie a rôzne jedy...

„Si v poriadku?" spýtal sa ma Louis s tichým hláskom. Na túto otázku si vždy spomeniem na to, keď som bola totálne na mol z jednej párty, od ktorej samozrejme ubehlo už niekoľko mesiacov. Prikývla som len hlavou, pretože som nemala ani chuť, ani silu niečo povedať. Zrejme som sa cítila, tak podobne...

Ešte večer mi mama stihla doniesť nejaké veci a doniesla aj Louisovi nejaké náhradné oblečenie, keďže jej zavolal Louis a poprosil ju o to. Moja mama spraví s radosťou všetko, keď vidí akého mám úžasného priateľa... A on v skutočnosti naozaj taký je.

Milujem ho.

Obaja sme konečne dobehli do izby, kde nás čakala pani doktorka s tým, že ak sa cítim na to, aby som sa dokázala ísť najesť dolu do jedálne, tak nech prídem teraz. Samozrejme aspoň s Louisovou pomocou.

„Obťažujem ťa nejako?" spýtala som sa jemným hlasom, lebo som bola pomaly zúfalá, že isto so mnou len stráca čas a mal by byť normálne v škole. Louis sa na mňa pozrel, trochu sa naklonil a povedal:

„Zlato, toto je totálna hlúposť. Nikdy si ma neobťažovala a ani nikdy nebudeš. Pretože ťa milujem najviac na svete a treba ti pomôcť a hlavne teraz. Chcem, aby už bolo opäť všetko v poriadku, aby sme mohli ísť šťastne domov." povedal a dal mi jemný bozk. Zahrialo ma to pri srdci a už som sa nejako nezaoberala tým, čo sme preberali ohľadne tých jeho maturitných skúšok a tak ďalej...

Sadli sme si konečne za voľný jediný stôl a dali nám chlieb so šunkou s nakrájanou zeleninou a vajíčko. Louis sa len na mňa s úsmevom pozeral ako jem, aj keď to nenávidím pretože vyzerám pri tom ako prasa, ktoré sa napcháva ako keby som nejedla roky. Samozrejme, to by som nebola ja, keby mi to všetko nepopadalo späť na tanier a Louis sa nezačal smiať a potom aj ja.

„Už ti je lepšie?" spýtal sa, keď videl, že sa smejem a bolo mi trochu lepšie, ale bolo mi viac, kým som nestretla Zaru kráčajúcu k nám s širokým úsmevom a v ruke mala obrovskú kyticu. Vrelo ma privítala a cítila som sa, ako keby som ju dlho nevidela. No nebola sama a prišla aj Emily. Tú som popravde nečakala...

„Ahoj Bethany." pozdravila ma Emily a taktiež doniesla akýsi menší darček, ktorý mi dala hore na izbe. Ľahla som si opäť do postele zatiaľ, čo oni si ku mne prisadli a neobdarili menšími darčekmi. No stále som bola zaskočená z Emily. Ja a Emily sme boli kedysi najlepšie kamarátky, no po takom dlhšom čase som zistila, že mi celý ten čas tajila jej tajný vzťah s Louisom.

Podala mi knihu, vyzerala celkom zaujímavo, ale ledva som ju podržala, keďže som celá vysilená...

„Zavolala som aj Emily, pretože som hneď vedela, že ťa isto rada uvidí."povedala Zara, lenže by ma zaujímalo, že odkiaľ sa poznajú ony dve?! Možno som o Emily kedysi vravela Zare, ale isto nie do detailov. Len to, že som mala kedysi kamarátku menom Emily, no už sa nebavíme a bodka.

Nachvíľu som odišla z izby so Zarou. Chcela ma zobrať apson Nachvíľu na vzduch, no ja som nechcela nechať Louisa samého s Emily.

Mala som jednoducho pocit, že stále je niečo medzi nimi. Ja dôverujem Louisovi, a viem, že by to niekdy nespravil, ale čo Emily? Dokáže byť tvrdohlavá a prefíkaná, bohvie, či sa nejako rapídne zmenila cez ten čas ako sme na nejako prestali baviť. A to nevravím, že sa aj teraz nejako s ňou extrémne bavím...

...

„Čo sa stalo?" Emily podišla bližšie k Louisovi, ale Louisovi sa to nechcelo celé od začiatku vysvetľovať.

„Tebe to Zara nepovedala?" odvrkol Louis s totálnym nezáujmom jej to všetko vysvetľovať, aby to pochopila, pretože by to istotne nepochopila.

„Jej kamarát jej chcel zrejme opäť ublížiť. Skúšala sa mi dovolať, prišiel som a pobili sme sa, zišli sme dolu do kuchyne zobral nôž, Bethany odpadla a v tom momente prišla polícia, takže som išiel s nimi na policajnú stanicu im všetko vysvetliť ako jediný svedok." povedal.

Emily len stala s prekríženými rukami s pootvorenou tvárou, no nevyzerala celkom vystrašene, možno len trochu, tak na 10 percent.

„Prečo si s ňou nešiel k nej domov?" spýtala sa trochu s provokatívnym tónom.

„Musel som ísť do knižnice predsa." povedal a povzdychol si. Asi tušil, že zas Emily si bude doňho doberať.

„No a, Louis? Nikoho nezaujíma tvoja blbá robota v knižnici, kde len odkladáš knihy na police a robíš z toho neviem akú dôležitú prácu v tvojom živote, len preto, že máš rád knihy. Zaoberaj sa tým, že máš 20. Takto si nezarobíš veľký peniaz do života."

Emily začala pridávať tón svojho hlasu a garantujem vám, že to bolo isto počuť až na chodbu. Spolu so Zarou sme sa už vracali a chvíľu sm si ešte vypočuli tú ich hádku...

„Buď ticho Emily, ak si prišla len preto, aby si si vždy nasla nejakú výhovorku alebo len nejakú sprostú poznámku zas na môj život, tak nech sa páči, tam sú dvere." povedal a ukázal rukami na dvere.

„Nehraj sa na úbohú a ja viem, čo robím. Tento rok som to chcel zanechať tú prácu v knižnici, pretože si chcem kúpiť byt, do ktorého sa nasťahujem spolu s Bethany a budem študovať, pracovať a plniť si s ny, bez toho, aby mi tu niekto kázal, čo mám robiť. Než toho, aby mi tu ktosi hrnul svoj špicatý nos!" zakričal po nej a už len boli počuť, ako sa Emily blíži k dverám, ani sa na nás nepozrela a ufňukane s rýchlym krokom odišla.

To naozaj myslel vážne?
Že chce odísť zo svojej práce, ktorú má rád?
Naozaj sa chce so mnou nasťahovať do nejakého nového bytu?
Naozaj?

Objala som Louisa a on mi len daroval vášnivý bozk.