Láska, ktorú milujem

57.časť

Bethany

Louis išiel do izby sa prezliecť. Čakala som dole v obývačke na gauči a dojedala som ovsené vločky. Avšak Louis si nechal na stole mobil a stále mu ktosi písal. Nazrela som na displej jeho mobilu a opatrne som ho zobrala do rúk a chcela som sa do toho mobilu dostať, ale bohužiaľ má mobil zaheslovaný... Mobil som odložila a robila som ako keby sa nič nedialo. Po minúte ticha sa zas ozvalo cinknutie, kuknem na displej a stále mu písala akási _Lauren.4_.

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Kto je _Lauren.4_??? Ale veď určite Louis nemá nijakú inú, možno je to jeho kamarátka alebo niekto z rodiny, možno spolužiačka. A od vtedy mi to stále lietalo hlavou. Samozrejme, že som s tým nechcela Louisa zaťažovať, predsa sa mu do mobilu nazerať nebudem, to je neslušné. A predsa nie som žiarlivka.

Louis po 15 minútach s behom išiel dole ku mne v teplákoch. „Ty si dávaš tepláky do školy?"spýtala som sa prekvapivo. „No a... Mal som ich aj minulý týždeň a keďže sa pripravujeme na maturity, na čo si budem brať nejaké rifle keď aj tak nič iné nerobíme, len si opakujeme učivá a ideme domov. Nás nikto nekontroluje kto čo má na sebe oblečené..." povedal. „Rozumiem." postavila som sa a objala som ho.

On ma taktiež objal a tak silno, že som ledva lapala po poslednom dychu. Svojimi rukami ma zobral okolo pása a opatrne pomaličky ma začal držať za zadok. Samozrejme, že sa mi to páčilo aj to ako ma začal vášnivo bozkávať po krku a po celej tvári. Má horúce pery... Má jemné ruky... Páčilo sa mi to, ale stále som myslela na to, kto mu neustále písal... Nemohla som to dostať von z hlavy, keď som chcela. Louis ma zobral na ruky, ale jeho ruky mal stále na mojom zadku a poriadne ma držal aby som nespadla. Ja som ho chytila okolo ramien a krku a spolupracovala som. Oprel ma o stenu, ktorá bola taka studená, že ma zachvelo. Ale aj tak lepšie ako o kachličky v kúpeľni... Louis bol asi dosť vtom momente nadržaný lebo začal môj zadok stláčať intenzívnejšie, dokedy ma nepustil na zem. Možno to chcel, ale samozrejme, že sa nenechám len tak. Ide sa do školy predsa!

Jeho ruky sa pomaly presúvali o čosi nižšie. A v tom sa my preburali všetky myšlienky. Louis, škola, _Lauren.4_...
Chytila som Louisove ruky a šeptom som mu povedala, že nech prestane, musíme ísť. Louis prestal po minúte, zobral kľúče, batoh a obul sa samozrejme. Pred dverami som mu dala ešte bozk aby nebol smutný a aby si nemyslel, že sa mi to nepáčilo. Práve naopak, ale škoda, že je treba ísť do školy...

Louis mi otvoril dvere do auta, aby som nastúpila a potom ich za mnou zavrel. Nastúpil aj on druhými dverami a naštartoval. Bolo trochu chladno, tak mi pustil kúrenie na sedadlo. Bolo to príjemné...

...

Vítam Vás pri ďalšej časti tohto príbehu. Môžete s atesit aj na tie ďalšie ktoré budú vychádzať. Možno často a možno ani nie často, podal toho co s abude diať a z eci budem mat na písanie čas. Diki že čítate tento príbeh.