Láska, ktorú milujem

32.časť

Louis

A bol tu víkend.

Celý víkend som presedel nad knihami, z ktorých som sa ani nič nenaučil. Neviem čo mi vtedy bolo, no nič mi nešlo dať do hlavy. „Prečo?! Pre-čo?! ” vravím si. Do toho som si aj báchal hlavu rukou, no ani to nepomáhalo. Vysral som sa na to. Nebudem sa s tým hrajkať, keď sa to nikdy aj tak nenaučím. Keď nie teraz, tak ani potom.

Mal som veľké nervy. Ak sa toto nenaučím, tak na knižnicu budem musieť zabudnúť. Nechcem tam zas presedieť niekoľko hodín nad zošitmi a tými nezmyslami čo sú v knihách. Tak radšej teraz, ako potom. No... Aj tak to neviem. Do hlavy sa mi to nechce nahromaždiť a bifliť sa mi to nechce. Lebo sa môže stať to, že to už zajtra nebudem vedieť. A to sa mám naučiť do štvrtka. A vlastne nie, do stredy. Rozmýšľam... Čo ak nepôjdem zajtra do knižnice a skúsim sa to naučiť zajtra po škole? Neznel to ako zlý nápad, no radšej som do tej knižnice išiel. Šéf by sa hneval, že nepracujem, pritom tam makám zo všetkých najviac a aj celkom dlho. Už päť rokov narozdiel od ostaných. 

...

Bol pondelok, čo zmamená ďalší nový týždeň. Čakal som pri skrinkách na Bethany. Stál som tam ako stľp, ba aj som premávku kazil. Sadol som si teda na lavičku a čakal. Pozrel som sa na svoje hodinky na rukách, ktoré ukazovali 07:38...
Zrazu som videl ako Bethany precházda dverami a ja som sa za ňou rozbehol a privítal ju. „Ehm...  Ahoj, Louis? ”pozdravila ma. Videl som, že má plné ruky, tak som jej pomohol. „Ahojky, Beth. ”kebyže nie sme v škole, tak hneď by som ju celú vyboškával. Ale naozaj. Až tak ju mám rád...

Bethany

No, prosím vás... Kto by si nevšimol vysokého chlapca v krásnej modrej košeli, ktorý ide iným smerom ako ostatný ľudia a práve beží za vami s úsmevom na tvári? Ja som si to všimla veľmi rýchlo a ja viem, že to je vždy Louis...

...

Pomaly som išla do triedy, kde ma pozdravila Zara. „Čauko, Beth. ” no hneď ako ma pozdravila, tak pribehla za nami Anette, keď započula moje meno. „Ale ahoj Bethany! ” pozdravila ma a drgla do mňa. „Ahojte... ” povedala som a sadla som si na svoje miesto. Vybalila som si veci ma hodinu a otočila sa späť k babám. „Tak čo? Ste teda spolu? ” spýtala sa nedočkavo Anette, keďže sme spolu v ten piatok volali a mala som jej to aspoň dnes vysvetliť. Nadýchla som sa a povedala som: „Áno, sme... ”

Anette a Zara boli nadšené z tej správy, že som vo vzťahu s Louisom, no v tom momente som rozmýšľala, že kebyže sa to dozvie Emily, tak aká bude jej reakcia? A malo by jej to byť aj tak jedno, veď nie sú spolu. A Mellisa? No tak to ani radšej nechcem vedieť, že aká bude jej reakcia, no vravieť jej to nebudem... Pššššt...

...
Kuk. Nie sú to extrémne dlhé časti, no dúfam, že nevadí. Aj tak som rada, že tento príbeh čítate. 😘
Vaše názory môžete napísať do komentárov. Ďakujem pekne za každý vote, read a aj koment!!!  Veľmi ma teší, že to tu vždy zanecháte a, že ste narazili na tenti príbeh. Dikiiiiiiiii
S pozdravom ivanetta11
💎💎💎