Láska, ktorú milujem

10.časť

Bethany

A bol konečne piatok. K O N E Č N E!!! V piatok toľko roboty nemám a ani v škole toho toľko veľa nie je. Dnes je kratšie vyučovanie ako včera. No vlastne len o hodinu. No nevadí. Aj tak sa mi do školy nechce ísť, chcem sa len vyvaľovať v posteli. Nikam sa mi nechce ísť, len sa mi chce spať. „Ešte päť minutiek... ” povedala som si a naozaj som ešte zaspala. Lenže nie na päť minút, ale asi na takých tridsať. „Pane Bože!!! Ja som zaspala! ” skríkla som a vyskočila som z postele. Rýchlo som išla do kúpelne, kde som si spravila rannú hygienu, spravila účes, make-up a potom som si išla vybrať oblečenie na seba. Bolo čiernobiele pásikavé jedmoduché tričko, čierne džíny a nové biele tenisky. Do ruky kabelka a natretý rožok so salámou. Skoro som zabudla na tie okuliare... Už zas!!!!!! Aaaach prečo práve dnes?? 

Do školy som prišla asi také tri minútky pred zvonením. Ako som bežala po celej chodbe, tak som nabúrala do nejakej dievčiny. Ale počkať! To dievča som už niekde videla. Nieeeeee.... To je Mellisa. To ne tá o ktorej Louis rozprával...
„Och, čo robíš?! Dávaj pozor! ” povedala rozhoručene. „Prepáč... ”ospravedlňovala som sa asi milión krát, no ona neprestajne na mňa kričala a kričala. Nevedela som, že čo také som jej spravila a to som ešte sedela na zemi. Nemala som sa ako postaviť, veď furt na mňa zvyšovala hlas. No z dverí vybehol Louis a Mellisu sotil preč a mne pomohol vstať. „V pohode? ”spýtal sa a podal mi ruku. „Hej... ”odpovedala som. „Ďakujem.” poďakovala som a usmial sa na mňa. Mellisa sa na mňa stále hnevala. Ach jaaaaj.... Kebyže nepríde Louis, tak je asi po mne a hlavne po mojich ušiach...
Ďakujeeeem Louis