S láskou Lumi

4.kapitola - Veľké dievča

Luke

Maturita na seba nenechala dlho čakať. Vonku svietilo slnko, stromy kvitli a vtáčiky spievali, ale ja som aj tak sedel zahrabaný medzi učebnicami doma. Chvíľu som sa prechádzal po izbe, chvíľu sa rozvaľoval na posteli, chvíľu sedel za stolom... ale po čase boli všetky polohy rovnako nepohodlné a na konci dňa som sa vždy len zúfalo zviezol na podlahu.

„Ach, Lumi," vzdychol som si. Moja oddaná sučka aj v týchto nudných dňoch ležala pri mne. Dívala sa na mňa veľkými smutnými očami a potichu kňučala.

Pohladil som ju po hlave.

No kňučanie neustalo.

Spomenul som si na misku s nedojedenými raňajkami a okamžite sa vo mne ozvala panika.

„Si chorá? Alebo ťa niečo bolí?" načiahol som sa k nej, že ju ohmatám. Pár sekúnd sa ku mne túlila, akoby mala pocit, že ju chcem škrabkať, no keď som jej prstami len pátravo prechádzal po tele a hľadal zdroj jej bolesti, s tlmeným vrčaním sa odtiahla a odbehla preč.

„Lumi, počkaj!" zvolal som.

Naháňať ju nemalo zmysel. Bol som si istý, že sa vráti. V poslednom čase bola až prehnane prítulná. Ležala pred dverami kúpeľne, keď som šiel do sprchy a zavrel jej pred nosom. Sledovala každý môj pohyb. Obtierala sa mi hlavou o nohy a štuchala ma ňufákom do rúk, aby som si ju všímal.

No ja som bol pohltený učením.

Možno to ju trápilo.

Zadíval som sa na husto popísanú stranu a snažil sa vtrepať do hlavy posledný odsek. Lumi doriešim potom. Vážne som ju odsúval na druhú koľaj...

Už som sa ani nevedel sústrediť.

Zaklapol som učebnicu práve vo chvíli, keď sa z obývačky ozval mamin hysterický hlas: „Luke! Okamžite poď sem!"

Zdvihol som sa a odšuchtal sa za ňou.

„Pozri sa! Len sa na to pozri!" ukazovala na gauč. Lumi sa krčila pri jej nohách so sklopenými ušami a stiahnutým chvostom. „Pozri sa, čo urobilo to tvoje zviera!"

S nezaujatým výrazom som sa nahol k nej. Čakal som škrabanec alebo oslintaný vankúš... no na gauči sa skvel fľak od krvi.

Párkrát som zažmurkal.

Krv vo mne evokovala zranenie, no Lumi nebola zranená! Všimol by som si to!

Unikli mi však iné súvislosti...

Napríklad že mám sučku v puberte.

„Vyčistím to," povedal som a už aj sa pratal preč z maminho dosahu.

„A to ju ani nepotrestáš?" vykrikovala.

„Nie. Nemôže za to."

Fľak bol pomerne čerstvý a neostala po ňom ani stopa. No mama si aj tak neodpustila poznámku, že by som mal to špinavé zviera zavrieť do koterca. Iba som nad tým prevrátil oči. Zaviedol som Lumi späť k sebe a na posteľ natiahol uterák, aby už nič nezašpinila.

„Len si ľahni," pobádal som ju. Ešte vždy sa tvárila vystrašene. „A tie mamine slová si neber k srdcu. Ona skrátka nemá rada psy."

Lumi zakňučala.

Asi sama nechápala, čo sa deje. Prečo sa cíti tak, ako sa cíti. Možno ju to aj bolelo. Čo ja viem? Pripadal som si pred ňou absolútne neschopne. Nevedel som jej pomôcť.

„Poď sem," sadol som si na posteľ a zavolal ju k sebe. Lumi sa tam vďačne uvelebila, hlavu mi položila na kolená a nechala sa škrabkať.

A ja som zatiaľ zavolal Stacy.