S láskou Lumi

17.kapitola - Zbabelec

Lumi

Z nášho návratu domov som bola neistá. Len čo sme sa rozlúčili so Stacy a osameli, srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie a nevedela som to vysvetliť...

Asi to bolo spôsobené tým, že po prvej premene si si odo mňa chcel držať odstup.

Odstup.

Také škaredé slovo, nemyslíš?

Nechcela som ťa zase presviedčať, aby si si ku mne ľahol. Nemala som na to silu. Takže keď si ma zložil na podlahu v predsieni, snažila som sa len potichučky odcupitať preč...

Veď čím skôr ti zmiznem z očí, tým ľahšie zabudneš na moje ľudské ja.

„Lumi, počkaj," zastavil si ma hneď na prahu.

Skamenela som.

Chvíľu som čakala, že mi niečo povieš. Niečo hlboké. No ty si ma len obišiel, zamieril do kúpeľne a cestou zamrmlal: „Musím ti umyť labky."

Sťažka som prehltla sklamanie.

Vrátil si sa s mokrým uterákom a kľakol si ku mne. Poslušne som ti podala prednú labku. Začal si mi ju čistiť, možno až príliš dôkladne, a ja som zatiaľ hľadela na tvoju tvár, vychutnávala si tvoju vôňu a plne si uvedomovala, ako veľmi si mi od rána chýbal.

„Hotovo," zašepkal si a odložil uterák nabok.

Nemohla som sa dočkať, kedy sa už konečne zavŕtam do perín, a tak som ťa obišla...

„Si unavená, že?"

Tvoj hlas ma tentokrát zastavil uprostred chodby.

„Ja tiež," celkom si sa zviezol na zem a oprel sa o stenu. „Som unavený. Celý deň som nič nejedol. A keď som sa dozvedel, že si ušla... skoro som sa zbláznil od strachu."

Z tých slov ma rozbolelo srdce.

Vrátila som sa k tebe a štuchla ťa ňufákom do pleca, aby si nezabúdal, že sme v tom spolu.

Nato si ma poškrabkal za uchom. „Hovorím ti to len preto, aby si vedela, že teoreticky som mohol mať halucináciu. Som na tom vážne mizerne. Ale... tentoraz som si istý, Lumi."

Z ničoho nič si sa obrátil ku mne a vzal moju hlavu do dlaní.

„Som si istý, že to bola skutočnosť," zašepkal si s tvárou pár centimetrov od tej mojej.

Chcela som to vydržať a pôsobiť ľudsky...

Ibaže tú blízkosť sa vydržať nedalo!

Zavrtela som sa. Raz. Dvakrát. Ty si ma však nepúšťal a ja som pomaly strácala sebaovládanie...

Skrátka som ti musela obliznúť nos!

Potichu si sa zasmial a potľapkal ma po boku. „Si dobré dievča, Lumi. Vážne. A vôbec sa nehnevám, že si ušla. Aspoň som si vďaka tomu uvedomil jednu vec."

Akú?

Vrhla som na teba spýtavý pohľad.

„Je to len taká teória," uhol si mi očami a zahľadel sa kamsi do zeme. „Doteraz si sa premenila dvakrát. A zakaždým si bola v ohrození života. Čo ak to spolu súvisí? Čo ak ti tá premena má nejakým spôsobom zachrániť život?"

To by dávalo zmysel.

Nahla som hlavu a zastrihala ušami, pripravená na akýkoľvek záver, ktorý vynesieš. Tak trochu som dúfala, že sa odteraz budeme vrhať do nebezpečenstva naschvál, aby sme tú novú schopnosť otestovali.