S láskou Lumi

22.kapitola - Vážne rozhovory

Luke

Bolo krátko po štvrtej, keď Stacy konečne zamkla bar a vybrala sa ku mne. Tma bola ešte stále nepreniknuteľná. Hlavne v tejto zapadnutej uličke s jedinou lampou.

„Čau," pozdravila ma a schovala kľúče do kabelky.

Odzdravil som jej kývnutím.

„Tak ideme?"

„Hej," poťahal som Lumi za vôdzku, aby sa zdvihla. Sotva sme sem došli, zvalila sa na zem a odvtedy som o nej nepočul. Ani jednému z nás to skoré vstávanie neprospievalo a najradšej by som nechal doma aspoň ju. No ona nechcela. Priniesla mi vôdzku a trvala na tom, že pôjde so mnou.

„Aká bola noc?" spýtal som sa, keď sme sa pohli.

Stacy vystrúhala kyslý úškrn. „Nanič. Ako vždy. Nohy si skoro necítim a som totálne uťahaná."

„Chápem."

Zahli sme za roh. Keby sme chceli, mohli sme kráčať aj po ceste. O takomto čase boli všetky ulice bez áut.

Stacy hľadela do diaľky a uzimene si šúchala ramená.

„Kde máš mikinu?" napadlo mi pri pohľade na jej obtiahnuté džínsy a tielko.

„Doma."

„Tak to je fakt inteligentné..."

„Láskavo nerýp," štuchla ma do boku. „Keď som šla do práce, bolo horúco."

„Bolo," zdôraznil som tú podstatnú časť z jej vety.

Stacy si otrávene vzdychla. „Keď ťa to tak trápi, môžeš mi požičať svoju."

Zavrtel som hlavou.

Pokladal som to za uzavreté, no neprešli sme ani pár metrov a Stacy ma poťahala za lem mikiny.

„No tak," dobiedzala. „Buď džentlmen."

„Ani náhodou."

„Luke, prosím. To ma radšej necháš mrznúť?" urobila na mňa psie oči.

„Presne tak," zasmial som sa.

Chvíľu sme sa škriepili o mikinu. Stacy sa za mnou načahovala, ja som ju odstrkoval a smiali sme sa ako pominutí.

„Si strašný," sykla, no kútikmi úst jej stále šklbalo.

Zatvárila sa rezignovane a mal som pocit, že sa vzdala, no v tej najmenej čakanej chvíli sa na mňa vrhla znovu. Uhol som sa tak prudko, až som narazil do steny.

Vyrazil som si dych a asi sekundu márne lapal po vzduchu.

„Tuším si prehral," poznamenala škodoradostne.

Ruky mi položila na plecia a prirazila ma k múru. Ocitol som sa v pasci. Ani neviem, kedy mi vypadla vôdzka. Lumi sa okolo nás nešťastne obšmietala.

Stacy sa mi uprene zahľadela do očí. Vďaka opätkom bola skoro rovnako vysoká a delilo nás len pár centimetrov...

„Teraz navaľ tú mikinu," zašepkala zlovestne.

No mal som pocit, že myšlienkami je už pri niečom inom. Pohľadom mi skĺzla po tvári a cítil som jej palec na krku...

„Fajn, ako chceš, vyhrala si," rezignoval som.

Nato nechápavo zažmurkala. Asi som sa na jej vkus vzdal príliš rýchlo. No spravil by som čokoľvek, aby som rozohnal tú napätú atmosféru.

Kam sa podel jej uvoľnený smiech?

Odstrčil som ju a ona zo mňa neochotne zložila ruky.