S láskou Lumi

9.kapitola - Zmysel života

Lumi

Noci strávené mimo domova som nemala rada. Akokoľvek unavená som bola, nedokázala som sa uvoľniť. Vždy som musela byť v strehu. Tu a tam som nadskočila, keď sa z prízemia ozvali kroky cudzích ľudí. Alebo keď Stacy vykríkla kvôli niečomu, čo videla na obrazovke.

V tú noc som sotva zažmúrila oči.

Stacy totiž vykrikovala každú chvíľu, zakrývala si tvár a sálal z nej strach, zatiaľ čo ty si si z nej uťahoval a smial si sa, akoby sa nič nedialo. Bola som z vás dvoch zmätená.

Tak mám sa báť alebo nie?

„Je to len film," utešoval si ju položartom.

„Veď ja viem!" odstrčila tvoju ruku, keď si sa jej pokúsil objať ramená. „A toto si láskavo skúšaj na svoju frajerku! Ja ti na to neskočím!"

Načiahol si sa po misku s pukancami a pár si si ich hodil do úst.

„Žiadna ešte fakt dlho nebude," zamumlal si s plnou pusou.

Stacy ťa kútikom oka sledovala. „Prečo?"

„Len tak," pokrčil si plecami.

„Čakáš na osudovú lásku?" štuchla do teba s úškrnom.

„To asi ťažko. Na nič podobné neverím."

„Tak potom..." tuho sa zamyslela, až ju celkom prestalo zaujímať dianie na obrazovke. Naopak ty si sa na ňu sústredil viac ako doteraz. Plecia si mal napäté, akoby si vedel, že sa bude rýpať presne v tom, o čom nechceš hovoriť.

„Súvisí to s tým, čo sa stalo tvojej mame?" vyhŕkla Stacy a ty si sa zadíval do pukancov.

Na hodnú chvíľu medzi vami zavládlo ticho, prerušované len zvukmi z televízie.

„Nechcem skončiť ako ona," zašepkal si nakoniec.

„Chápem," slabo sa usmiala. Všimla som si, že impulzívne vystrela ruku, aby ti ju položila na koleno, no v poslednom okamihu sa stiahla a radšej si ju nechala v lone. „Takže najprv skončíš vysokú, nájdeš si prácu, zariadiš si kariéru a tak?"

„Presne," prikývol si.

„Hm," načiahla sa k tebe a vzala si z misky hrsť pukancov. „To znie ako veľmi, veľmi osamelý plán. Ale aspoň sa ti nestane, že skončíš na mizine."

„Nejde mi o prachy, Stacy."

„A o čo?" zvedavo zdvihla obočie.

„Skrátka len chcem mať zariadený vlastný život. Niečo, k čomu sa budem môcť vrátiť. Potrebujem nájsť... nejaký zmysel života, ktorý s tým dievčaťom nebude súvisieť, aby som sa po rozchode nezosypal."

Stacy odvrátila hlavu a mlčky chrúmala pukance. Z výrazu jej tváre som pochopila, že s tebou nesúhlasí...

Ani ja som nesúhlasila.

Zmysel života, Luke?

Aký zmysel života?

Máš vôbec šajnu, čo to je?

To nie je niečo, čo si môžeš vyrobiť! Nie je to škola, práca, kariéra, ani tie vaše ľudské hlúposti, ktorými sa deň čo deň zaoberáte!

Zmysel života ti rozbúcha srdiečko...

Zmysel života ťa pohladí...

Zmysel života ti dá pocítiť, že tu nie si sám...

A nedá sa nájsť, Luke. Skrátka ho dostaneš. Tak ako som ja dostala teba.

Frustrovane som si položila hlavu na tvoje koleno.

„Chcela by si tiež niečo pod zub, však?" prihovoril si sa mi a zašuchotal miskou pukancov.

„Mám jej niečo doniesť?" spýtala sa Stacy.

„Och, to by bolo super."

„Hneď sa vrátim," prehlásila a zošmykla sa z postele.

Ostali sme sami. Aspoň na pár sekúnd. Využila som to a pritúlila sa k tebe.

Hlavou som sa ti obtierala o krk a oblizovala ti uši...

„To šteklí!" smial si sa.

Len čo si na mňa položil ruku, celou svojou váhou som sa ti zvalila do lona a ukázala bruško. Vždy ťa tešilo, že ma môžeš škrabkať. Dnes možno ešte viac než zvyčajne.

Sklonil si sa ku mne a maznal sa so mnou, až som sa samým blahom vrtela...

Cítila som tvoje prsty na celom tele a tvoj úsmev aj za zavretými viečkami. Strácala som sa v tlkote tvojho srdca. Vychutnávala som si teplo z tvojho dychu. A celkom som pritom zabudla, že nie sme doma.

Keď Stacy vošla, strhla som sa z polospánku.

„Našla som len piškóty," povedala a zastala uprostred izby.

„To je v pohode," odvetil si šeptom.

Ani si sa nepohol. Ležal si pri mne a ruky si mal zaborené v mojej srsti.

„Zdala sa mi strašne napätá," vysvetlil si, keď na nás Stacy zízala akosi nechápavo. „V cudzom prostredí sa necíti dobre. Len som chcel, aby sa na chvíľu uvoľnila..."

„A zabralo to?"

„Čo myslíš?" vtisol si mi bozk na vrch hlavy a ja som sa zase ponorila do driemot.