S láskou Lumi

8.kapitola - Na lopatky

Luke

Úplne ma to rozladilo. Za zvyšok popoludnia som sotva prehovoril a Stacy sa snažila vyplniť ticho medzi nami, no aj tak nikdy celkom neodstránila napätie.

Tak trochu som dúfal, že otca už neuvidím.

Ako malý som sa s ním musel stretávať povinne, no asi tak od trinástich sme kontakt obmedzili na jeden narodeninový telefonát. Posledné roky som ignoroval aj ten.

Došľaka s ním.

Domov sme sa vracali za západu slnka. Lumi bola príjemne uťahaná. Jazyk jej trčal z papule a dychčaním sa snažila ochladiť svoje rozhorúčené telo. Pohľad na ňu ma upokojoval. Sledoval som, ako sa jej chvost hojdá zo strany na stranu a ako unavené labky ťažko dopadajú na asfalt...

V predsieni som ju zdvihol a odniesol rovno do vane.

„To kade ste chodili?!" zhrozila sa mama, keď uvidela hnedú vodu stekajúcu z Lumiiných nôh. Po včerajšom daždi bola lúka plná blata. Lumi a Otto si to užívali. Ja už menej.

Poriadne som ju osprchoval a pustil sa do vyčesávania bodliakov z jej srsti.

„Všade je blato," odvetil som na maminu otázku bez toho, aby som zdvihol pohľad.

No ona nikam neodišla.

Stála na prahu kúpeľne a po celý čas som na sebe cítil jej oči. Znervóznel som, ruka s kefou sa mi šmykla a poťahal som Lumi za srsť. Ozvalo sa pišťanie.

„Prepáč," zašepkal som. „Už budem opatrný."

Vytiahol som ďalší bodliak a hodil ho do koša.

Mama si strojene odkašľala. „Mohla by som s tebou hovoriť?"

„Veď hovor. Ja ťa počúvam."

Očividne sa jej nepáčilo, že sa pritom venujem niečomu inému, no odmietal som sa od Lumi vzdialiť, kým neskončím.

A tak nemala na výber.

Vzdychla si a spustila: „Potrebovala by som, aby si na jednu noc vypadol. Šlo by to?"

Pozrel som sa na ňu so zdvihnutým obočím. Vlastne som sa na ňu pozrel prvýkrát, odkedy som prišiel. Oči mala opuchnuté, nos červený, tvár fľakatú. Šokovane som pootvoril ústa.

Ona plakala?

„Mami, stalo sa niečo?"

„Iba si chcem zavolať pár kamošiek a zavadzal by si tu. Tak čo? Nemôžeš prespať u nejakého kamaráta?" držala sa pôvodnej témy.

Myslel som si, že toto obdobie už máme za sebou...

S tými svojimi údajnými kamoškami sa len opíjala. Strašne. Až keď pred troma rokmi skončila v bezvedomí, alkoholu dala na chvíľu pokoj. Mohol som tušiť, že to nebude naveky.

Len...

Niečo to muselo spustiť.

Niečo vážne.

„Ty si ho tiež stretla, však?" napadlo mi.

Mama zalapala po dychu.

Zásah do čierneho. V tomto malom meste bolo len otázkou času, kedy ho uvidí. Prikývol som a otočil sa späť k svojej sučke. „S Lumi sme naňho narazili pri cvičisku. Nevedel som, že je späť. Ale snáď je tu len pracovne a nezdrží sa dlho."

„Nechcem o tom hovoriť, Luke," odsekla.

No jasné. Otec bol zakázanou témou prakticky odjakživa.