S láskou Lumi

39.kapitola - Zakliata

Lumi

Za posledných pár mesiacov sa záhrada tvojho otca zmenila na nepoznanie. Levanduľové záhony vymenili za rady guľatých lámp, ktoré osvetľovali cestu od bránky až po vchodové dvere. Dokonca aj ten chodník bol nový! So záujmom som naň hľadela, zatiaľ čo si hovoril s otcom a dostával posledné inštrukcie...

„Sophia je v obývačke a pozerá rozprávku. Úplne stačí, ak ju potom uložíš do postele. O pár hodín by som mal byť späť," vysvetľoval chvatne. Melinda už okupovala sedadlo spolujazdca. Jednu ruku mala opuchnutú a neprirodzene vykrivenú. Z tváre jej neschádzal bolestný výraz. Vlastne... povedala by som, že vyzerá ako päť minút pred omdlením.

„Jasné, chápem," prikývol si.

Otec ti podržal otvorené dvere do domu. Chcela som sa dnu prešmyknúť s tebou, no vtom ma zbadal...

A nielen mňa.

„Zdravím," usmiala sa naňho Stacy. Chytila ma popod pazuchu a suverénne vysypala: „Prišli sme vám pomôcť s malou. Predsa len, Luke toho o deťoch veľa nevie."

Netváril sa dvakrát nadšene, ale aspoň sa nepýtal, odkiaľ je to cudzie dievčia. Stacy veril a veril aj tebe, tak prečo by nemal veriť aj vašej kamoške?

„Fajn. Keby niečo, volaj," povedal ti ako posledné, skôr než naskočil za volant.

Sotva sa za ním zabuchli dvere, auto sa s hučaním prebralo k životu a prudko vycúvalo z príjazdovej cesty. Kolesá zaškrípali na asfalte a ja som si zakryla nos. Ostal po ňom len kúdol hnusného dymu.

„Tak poď," vtiahol si ma do domu a zavrel za nami dvere.

Všetci traja sme zamierili rovno do obývačky, kde si na gauči spokojne hovelo plavovlasé dievčatko. Pohľad malo upretý na televíznu obrazovku a v náručí zvieralo plyšového macka.

„Ahoj Sophia," ozvala sa ako prvá Stacy a prisadla si k nej.

Sophia trhla hlavou. Rozprávka skončila a ona chtiac-nechtiac musela odlepiť pohľad od obrazovky. Až keď sa na nás pozrela, všimla som si poklesnuté kútiky jej úst...

„Myslím, že je už najvyšší čas zaliezť do postele," siahla Stacy po ovládači a jediným šťuknutím vypla televízor.

Sophia zamraučala: „Nie..."

„A čo keby som ti ďalšiu rozprávku prečítala? Máš u seba v izbe knižky?" pokračovala Stacy a prakticky jej tým nedala priestor na protest.

„Mám," mrnkla Sophia.

„Tak mi ich ukáž," vstala a natiahla k malej ruku, akoby očakávala, že sa jej chytí a zavedie ju do svojej izby. No nič také sa nestalo.

Sophia sa namiesto toho pozrela na teba a ešte viac skrivila ústa. „Kedy príde ocko?"

„O pár hodín," odvetil si a podišiel k nej.

„Koľko?" dožadovala sa jasnej odpovede.

„To neviem," priznal si.

Sophia pustila macka a drobné rúčky zaťala do pästí. „A mamička?"

Kľakol si si k nej, aby ste mali tvár v rovnakej výške. „Tvoja mamička bude v poriadku. Ocko ju privezie domov, len čo to bude možné."

„Mamička..." zopakovala Sophia, akoby zo seba niečo nutne potrebovala dostať.

„Spadla a zlomila si ruku," dokončil si za ňu.

Soph prikývla a oči sa jej zaleskli slzami.