S láskou Lumi

5.kapitola - Kúzlo medzi nami

Lumi

Posledných pár dní bolo ťažkých pre nás oboch. Ty si bol v strese, neustále si sa pozeral do kníh, opakoval si hlúposti, ktorým som nerozumela, a nemal si na mňa čas...

A ja som ti to práve neuľahčovala.

Cítila som takú príšernú zmes pocitov! Ach, Luke, keby si vedel...

Kiežby si vedel.

Viem, že som chodila za tebou a otravovala ťa v tej najnevhodnejšej chvíli, ale potrebovala som tvoju blízkosť a útechu. Potrebovala som ťa. Strašne. A ničilo ma, že sa na mňa sotva pozrieš.

Všetko to vyústilo do momentu, keď som odmietla misku s večerou.

Vtedy si mi konečne venoval pohľad.

„Ty nebudeš?" spýtal si sa so zdvihnutým obočím.

Ľahla som si na zem a otrávene zakňučala. Mala som plné zuby toho tvojho učenia na maturitu. Aj toho, že som zrazu na poslednom mieste. No kým si sa na mňa díval, niečo sa v tebe konečne zlomilo...

Sadol si si ku mne a poškrabkal ma medzi ušami.

Nereagovala som.

„Až to všetko skončí, pôjdeme na dlhú prechádzku," sľúbil si, aj keď mňa žiadna prechádzka nelákala.

„A budeme sa hrať od rána do večera," vynašiel si sa o pár sekúnd.

Márne.

„A vezmem ťa do obchodu, aby si si sama vybrala nové hračky. Chceš?"

Aj tak sa najradšej naťahujem o tvoje tričko, odvetila som v duchu.

Zdvihla som hlavu a zastrihala ušami. Akoby som to tou vetou privolala. Z kúpeľne som začula matkino hmkanie a okamžite som vystrelila vpred.

Nemýlila som sa. Skutočne nakladala veci do práčky. Vraj špinavé veci, ale mne voňali viac než dobre. Opatrne som sa k nej prikradla, a keď sa otočila po prací prášok, z bubna práčky som rýchlosťou blesku vytiahla tričko, čo si mal včera.

„No fuj!" skríkla.

To už som trielila preč aj s korisťou v tlame.

Na chodbe som do teba prakticky vrazila, cúvla o pár krokov a tichým vrčaním ťa vyzvala do hry.

„Čo to máš?" zasmial si sa a kľakol si ku mne. „To nie je tvoje. Daj to sem. Daj..."

Párkrát som sa ti uhla.

„Lumi! Daj to sem!" napomínal si ma so smiechom.

Na štvrtý pokus si zdrapil roh trička a začali sme sa biť. Vrčali sme a cerili na seba zuby. A hoci tvoje vrčanie nebolo vôbec psie, aj tak ma to strašne bavilo.

Bavilo.

Aspoň teda pár minút, než tričko samo o sebe stratilo zmysel. Skončilo na zemi a ja som sa na teba vrhla. Smial si sa a odtláčal ma svojimi ľudskými rukami, ktoré boli oproti mojim tesákom úplne bezbranné...

Túto tvoju bezbrannosť som milovala.

Keď som ti labami stála na hrudi a moje zuby od tvojho hrdla delilo len pár centimetrov, prestal si sa smiať a dych sa ti zrýchlil, akoby som ti nahnala hrôzu, no v skutočnosti si mnou bol úplne fascinovaný. Zreničky sa ti rozšírili a prstami si mi prehrabol srsť.

V tej chvíli sme boli len ty a ja.

Žiadne učenie.

Zase mi patrilo prvé miesto.