S láskou Lumi

18.kapitola - Celá po mame

Luke

Hoci život pokračoval ďalej a podľa predpovedí počasia nás čakalo horúce leto, moja nálada bola na bode mrazu.

K Lumi som sa správal stále rovnako. Staral som sa o ňu a nechával ju spať vo vlastnej posteli. Presviedčal som sám seba, že sa nič nezmenilo. Že je len psom. Ale občas – keď som dlho do noci hľadel na strop a počúval jej pravidelné dýchanie – mi napadlo, že to takto nevydržím naveky. Že musím vedieť pravdu. Musím pochopiť, čo sa tu deje. Inak nikdy nenájdem pokoj.

A tak som sa jedného dňa vybral na miesto, kde som ten snehobiely zázrak uvidel prvýkrát...

Do domu, kde sa Lumi narodila.

Už z diaľky nás vítal nadšený štekot Lumiinej mamy. Občas som prešiel okolo, aby sa tie dve pozdravili, ale nikdy som nezamýšľal vojsť dnu.

Až dnes.

Pred bránkou som zastal a chystal sa zazvoniť. Potili sa mi dlane. Hovoriť o Lumi pravdu bolo ťažké už aj pred mamou a Stacy, nieto ešte pred cudzím človekom...

Ale kto iný by mi mohol dať odpovede než majiteľ rovnakého psa?

Voľnú ruku som si pošúchal o džínsy a zdvihol ju k zvončeku, keď vtom z bočných dverí vyšla zošúverená starenka.

„Choďte preč!" okríkla ma príkrym hlasom. Síce sa opierala o palicu, ale podľa jej nahnevaného výrazu som hádal, že by sa nebála použiť ju aj inak.

„Chcel som sa len porozprávať!" zakričal som späť.

„To už poznám! A teraz vypadnite! Nestojím o vaše rady!"

Zamračil som sa. Toto nepokračovalo dobre. Netušil som síce, kto ju vystrašil a aké rady jej dával, ale očividne to s ňou poriadne zamávalo.

„Brita!" zavolala na psa, keď som sa nehodlal pohnúť. „Poď ku mne, dievčatko."

Brita zakňučala a cez latky dreveného plota sa snažila dostať k Lumi. Spoznávala ju aj po roku a pol. Vedela, že je to jej dcéra.

„Brita!" zopakovala starenka o poznanie zúfalejšie. Namáhavo zišla po schodoch a vydala sa k bránke, aby sučku odtiahla z môjho dosahu.

„Prichádzam v mieri," povedal som, keď bola už len pár krokov odo mňa.

Nato zdvihla svoju zvráskavenú tvár a zažmúrila proti slnku.

Preglgol som.

„Teba poznám!" ukázala na mňa. „Ty si si odo mňa kupoval šteniatko, je tak?"

Prikývol som. „Volám sa Luke."

„Takže to si bol ty? Ty si sem zavolal tých vagabundov, aby mi vzali Britu?!" obvinila ma z ničoho nič.

„Nie, nie, ja... nikdy by som..."

Cúvol som a horúčkovito premýšľal, ako sa brániť. No Lumi to vyriešila za mňa. Odrazila sa od zeme, predné laby prevesila cez plot a uprela na svoju bývalú majiteľku nadšený pohľad...

To úplne stačilo.

Starenka zhíkla: „Ó, ako si vyrástla, moja milá! Je z teba ozajstná krásavica." Načiahla sa, aby ju pohladila, a Lumi jej hneď strčila hlavu do dlane.

So zatajeným dychom som čakal, či ma vezme na milosť.

„A aká si hebká! Dievčatko moje stratené. Len poď. Pohráš sa s mamou. Už ste sa dlho nevideli," otvorila bránku a pustila Lumi dnu.