S láskou Lumi

23.kapitola - Volanie domova

Lumi

Tak strašne som sa tešila!

Už keď si si ráno balil veci do ruksaku, poskakovala som okolo teba a nevedela sa dočkať, kedy konečne vyrazíme. Rada som objavovala nové miesta. Musel si ma desať minút presviedčať, aby som sa aspoň na chvíľu upokojila a zjedla svoje raňajky...

„Ak sa nenaješ, nechám ťa doma," povedal si napokon.

To zabralo. Miska bola v momente prázdna a mohli sme pokračovať v chystaní.

Keďže si sám zbalil všetky veci, chcela som aspoň trošičku pomôcť a priniesť ti svoju vôdzku a obojok. Štuchla som ťa do nohy, aby si mi ich nasadil.

No ty si sa na mňa len zamyslene pozrel.

„Niečo pre teba mám," povedal si a vyhrabal zo šuplíka známku. Pripol si mi ju na obojok. „Je na nej moje číslo pre prípad, že by si sa zase stratila."

Prečo by som sa mala stratiť?

Zatvárila som sa ublížene. Možno som nebola dokonale poslušná, ale nikdy by som ťa nenechala samého. Vtedy so Stacy to bolo iné. Myslela som, že to chápeš.

„Lumi?" zohol si sa ku mne a chcel mi nasadiť vylepšený obojok, no ja som sa uhla a odcupkala preč. „Lumi, čo je? Čo som spravil?"

Vliezla som pod perinu a dala si záležať, aby mi vykúkal len chvost.

„Ty trucuješ?" sadol si si ku mne. „To kvôli tej známke, však? Máš pocit, že ti neverím. Ale tak to nie je." Vzdychol si si a položil mi ruku na chrbát.

Ani som sa nepohla.

„Iba sa o teba bojím. Si predsa pes. Niečo zaňucháš, odbehneš a nebudeš sa vedieť vrátiť... chcel som mať istotu, že ti niekto pomôže, chápeš?"

Možno som sčasti rozumela, ale nechcela som si to pripustiť.

„Lumi, no tak..."

Ležala som úplne bez pohybu, až kým som nezačula cinknutie. Vtedy som sa na teba pozrela. Nová známka ležala na nočnom stolíku a načahoval si sa ku mne s čistým obojkom.

„Spokojná?" spýtal si sa so zdvihnutým obočím.

Hneď je to lepšie.

Namiesto odpovede som ti nastavila krk a ty si sa na mňa aspoň slabučko usmial.

* * *

Stacy a Otto nás čakali na rázcestí. Otto ma skoro prevalcoval, zatiaľ čo ty a Stacy ste spolu prehodili len pár zvyčajných viet. Už som si všimla, že ľudia sa nevítajú s toľkým nadšením ako psy, ale aj tak ma to občas zarazilo.

„Pripravený?" spýtala sa Stacy, keď sme sa pohli z miesta.

Prikývol si a na dôvažok jej ukázal mapu s vyznačenou trasou. Pracoval si na tom dlho do noci, len aby bol náš výlet naplánovaný do posledného detailu.

„Bez navigácie v mobile to bude divné, ale... snáď sa zvládneme nestratiť," zasmiala sa.

„Snáď," zopakoval si o poznanie vážnejším hlasom.

Vždy si si robil starosti viac než ona.

Obtrela som sa ti o nohu, aby som ti pripomenula, že dnešok má byť hlavne o dobrodružstve. Starosti si môžeme robiť potom.

Cestou k lesu si sa trochu uvoľnil a ďalej už šlo všetko ako po masle. Stacy neustále rozprávala. Počúvala som ju len na pol ucha a vážne som sa divila, ako jej zvládaš tak zanietene odpovedať, keď v okolí je toľko zaujímavejších vecí...