S láskou Lumi

10.kapitola - Nový sused

Luke

Zobudil som sa s tvárou zaborenou do Lumiinho boku. Jednou rukou som ju objímal a ležali sme tak blízko seba, že som prakticky cítil jej dýchanie. Podvedome som sa usmial.

Pár minút som ešte ležal úplne bez pohybu...

Lumi bola po včerajšku uťahaná a zaslúžila si spánok.

No Stacy moju sučku nebrala vážne. Zavrtela sa na druhej strane postele, zdvihla sa do sedu a len čo zazrela, že už nespím, spýtala sa na plné hrdlo: „Neskočíme na raňajky?"

„Pst!" zahriakol som ju.

Zbytočne.

Lumi sa už aj tak zobudila.

Párkrát plieskla chvostom o matrac a otočila sa ku mne, aby mi oblizla nos.

„Aj tebe dobré ráno," pohladil som ju.

Stacy sa na nás dívala s pokriveným úsmevom. „Vážne by som nikdy nepovedala, že budem so psom zdieľať jednu posteľ."

„A prečo nie?"

„Neviem. Psy sú proste... hlučné a smradľavé. Vždy som si myslela, že sa celú noc vrtia."

„Nemám až taký ľahký spánok, aby mi jej vrtenie vadilo."

Stacy položila ruku na Lumiin chrbát a moja sučka stuhla.

„Čo robíš?" nechápal som.

Na otázku nereagovala a bez okolkov zaborila nos do snehobielej srsti. Lumi trpezlivo čakala, až kým Stacy nezložila dlaň z jej tela.

„Ten tvoj pes nesmrdí," skonštatovala prekvapene.

„Ja viem."

„Vlastne celkom vonia. To ju každý deň šampónuješ alebo čo?"

Tlmene som sa zasmial. „Iba jej dávam za krk kvapku levanduľového oleja. Proti parazitom."

„A to funguje?"

„V podstate hej," prehrabol som jej ukážkovo čistú srsť a konečne sa odhodlal vstať. „Tak poďme na tie raňajky."

Na prízemí to už od rána žilo. Stacyina mama nám spravila lievance so sirupom ešte skôr, než sme vôbec zišli dolu. Čakali nás na stole. Čerstvé a voňavé. Pokúšalo ma to, aby som si hneď sadol a pustil sa do nich, ale Lumi bola prednejšia. Naservíroval som jej konzervu, na ktorú bola zvyknutá, a až keď spokojne papala pri nohách stola, mohol som sa tiež najesť.

„Tá tvoja sučka asi nebude granulová," poznamenal Stacyin otec, keď okolo prechádzal s miskami plnými granúl a Lumi ani nezdvihla pohľad.

„Je na domácej strave, ale keď nestíham variť, dostane konzervu."

Prekvapene zdvihol obočie, no nepovedal nič. Jeho psy už búrlivým štekotom oznamovali svetu svoj hlad, tak sa s tými miskami musel pohnúť.

Len čo vyšiel na dvor, prisadla si k nám Stacyina mama. To už sme do seba hádzali tretí lievanec.

„Je to výborné," pochválila ju Stacy.

„Ďakujem, že som tu dnes mohol prespať," pridal som sa. „A aj za raňajky."

„To nestojí za reč. Si tu vždy vítaný, Luke," mávla rukou a plynule sa načiahla, aby Lumi pohladila chrbát. Asi tak bola zvyknutá u vlastných psov...

Nečakala, že Lumi zavrčí.

„Och," nadskočila a stiahla ruku späť k sebe.

Nebolo to nič strašné. Lumi len zľahka vycerila zuby. V miske ešte mala zvyšky jedla a nepočítala s tým, že sa jej niekto bude dotýkať.