S láskou Lumi

35.kapitola - Vitaj

Lumi

Atmosféra v miestnosti zhustla tak veľmi, že by sa dala krájať...

Bax s Ryanom po sebe napäto pokukovali a mne už zase bolo do plaču. Čas sa vliekol. A ty stále nikde.

„Čo ak ten jej človek nepríde?" ozval sa Ryan.

Bax ho špičkou tenisky kopol do boku. „Prestaň."

„Len som sa pýtal!"

„Zbytočne ju znervózňuješ," schladil ho a pohľadom skĺzol k nástenným hodinám.

Nevedela som na nich. Skutočne som ani netušila, koľko času prešlo. Len únava mi napovedala, že som už dávno mala byť v posteli...

Viečka mi oťažievali a ledva som sa držala vo vzpriamenej polohe, keď vtom Walter otvoril dvere a ty si konečne vstúpil dnu.

Do žíl sa mi vliala nová energia a vyskočila som zo stoličky.

„Luke," hlesla som.

„Lumi!" vyhŕkol si o poznanie hlasnejšie.

Hneď si bol pri mne. Sotva som stihla žmurknúť a už si ma stískal v náručí.

„Došľaka, si celá? Neublížili ti?" zdvihol si mi bradu a zadíval sa mi do tváre.

„Som len unavená."

„Fajn. To nič," vľúdne si sa usmial. „Vezmem ťa domov."

Vzal si ma na ruky ako už mnohokrát predtým a ja som si oprela líce o tvoju hruď. Viečka mi definitívne klesli. Bola som v bezpečí. S tebou. Na ničom inom nezáležalo a zvyšok som mohla prespať.

Vykročil si k dverám, no v pozadí som počula cvaknutie zámku a niekto sa ti postavil do cesty.

„Najprv to tu dokončíme," ozval sa Walterov hlas.

A Bax v rýchlosti dodal: „Bude to len pár minút. Sadni si."

Neochotne si si sadol a mňa si položil na kolená.

Ani som sa neobťažovala otvoriť oči. Zaujala som čo najpohodlnejšiu polohu a bola odhodlaná spať aj takto... len keby ti tak rýchlo netĺklo srdce. Búšilo mi rovno do ucha a to moje sa ho snažilo dohnať. Nemôžem byť predsa pokojná, kým ty sa niečoho bojíš.

„Zavolaj mame," nakázal ti Walter a ty si poslušne vytočil jej číslo.

„Luke? Si v poriadku?" počula som z mobilu jej hlas.

„Áno."

„A Lumi?"

„Tiež," voľnou rukou si ma pohladil. „Len neviem, kedy sa vrátime domov. Radšej nás nečakaj."

„A určite nemám zavolať políciu?"

Cítila som, ako si naprázdno preglgol, skôr než si odvetil: „Nikoho nevolaj. My to zvládneme."

Potom si zložil a v chatke sa rozhostilo ticho.

„Tak," slova sa ako prvý chopil Walter, „je to v podstate jednoduché. Stačí nám tvoj súhlas a aj so sučkou môžete vypadnúť."

„Súhlas na čo?" spýtal si sa a ochranársky ma objal. Zvieral si ma oboma rukami. Takmer som sa nemohla nadýchnuť, no napriek tomu mi bolo dobre.

„Ako som už povedal, pes má byť psom. Takže prostredníctvom tohto elixíru vrátime Lumi do psej podoby a uistíme sa, že v nej zostane."

Bola som si stopercentne istá, že opäť drží v ruke tú prekliatu injekčnú striekačku.

„Vy jej chcete... zabrániť v premenách?" vyjachtal si a tvoj pulz ešte zrýchlil.