S láskou Lumi

14.kapitola - Objekt záujmu

Luke

„Ešte ťa to neunudilo k smrti?" spýtala sa Stacy, keď obišla dom a vystúpila po schodíkoch na zadnú terasu, kde som mal rozložené učebnice. Lumi jej poskakovala okolo nôh. Vrtela chvostom, vítala ju a snažila sa dostať k jej tvári, no Stacy sa ani raz nesklonila.

„Mám už iba pár dní a stále toho veľa neviem," zamumlal som s pohľadom upretým do textu. Písmenká sa mi zlievali pred očami. Netušil som, čo od prijímacích skúšok čakať. Budú ťažšie než maturita? Alebo rovnaké? Snažil som sa zamerať pozornosť na veci dôležité pre obor, ktorý chcem študovať, no zakaždým som došiel k záveru, že dôležité je všetko.

Stacy zaujala miesto oproti mne a lakte si oprela o drevený stôl.

„Tie skúšky nejak spravíš. Daj si pauzu," nariadila mi a odsunula moje učebné materiály na druhý koniec stola.

Podvedome som sa zamračil.

Lumi sa okolo nás krútila a stále vrtela chvostom. Stacy sa na ňu ešte ani poriadne nepozrela, a tak som ju pohladil namiesto nej.

„Stále si to s tou vysokou môžeš rozmyslieť..."

„Prišla si sem rýpať?" vyletel som.

Nato stisla pery a pred ďalšou odpoveďou sekundu váhala. „Len si robím starosti, Luke. Už týždeň si sa mi neozval. Chápem, že máš učenia nad hlavu, ale sem-tam odpísať na moje správy by ťa nezabilo, nie?"

Pohľad mi zablúdil k snehobielej sučke, čo mi sedela pri nohách a vševediaco na mňa hľadela.

Od výletu k priehrade ubehol týždeň.

Celý týždeň.

A za ten čas sa absolútne nič nestalo.

Trávil som s Lumi všetok možný čas. Brával som ju na dlhé prechádzky, rozprával sa s ňou ako so seberovnou a čakal, či sa nestane niečo zvláštne...

Ale nič.

Nepomohlo ani to, že sme boli osamote. Už sa skrátka nepremenila a mne s pribúdajúcim časom viac a viac dochádzalo, že celú tú udalosť vo vode som si vymyslel.

Pozrel som sa na Stacy.

„Si v pohode?" spýtala sa ma a obočie sa jej stiahlo.

Fakt si o mňa robila starosti. Istým spôsobom to bolo roztomilé. A... možno by mi práve ona vedela pomôcť.

Nahol som sa k nej a zašepkal: „Stala sa mi jedna úplne šialená vec."

„Počúvam," odvetila bez okolkov.

„Minulý týždeň sa tu zastavil otec so Sophiou, mojou nevlastnou sestrou, a trval na tom, aby som šiel s nimi na výlet..."

„A súhlasil si?" zhrozila sa.

„Áno. Kvôli mame. Nerobí jej dobre, keď sa otec potuluje okolo nášho domu, a on sľúbil, že mi po tom výlete dá pokoj." Čo v konečnom dôsledku dodržal. Volal mi len jediný raz, aby sa spýtal na Lumi, a viac než pár sekúnd sme spolu nehovorili.

„A ďalej?"

„Šli sme k priehrade a tam... tam sa to celé stalo. Lumi sa nešťastnou náhodou začala topiť. O niečo sa zachytila. Snažil som sa ju uvoľniť, ale nešlo to. A keď to vyzeralo už celkom beznádejne, z ničoho nič som mal pocit, že nezachraňujem psa."

Stacy na mňa hľadela s doširoka otvorenými očami. „Čože?"

„Vyzerala ako človek. Na sekundu som ju držal v náručí. Oslobodil som jej nohu, vynorili sme sa a potom..."