Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

10. Dotyk

Až ráno som otvorila oči. Zobudila som sa v Yoongiho posteli.   

Nepamätala som si ako som sa tam dostala. Ani včerajší večer som si nepamätala presne. Spomienky som mala pomiešané a nevedela som oddeliť sny od skutočnosti. Suga ležal na druhej strane postele a v rukách objímal vankúš.

Spal.

Super, po včerajšku si bude si myslieť, že som blázon a ešte uvidí, že bez make-upu vyzerám ako ... super Veronika, ty si vážne výborná. Ako som sa tu do pekla ocitla?

Cez noc som mu asi zobrala celú perinu, lebo ležal nezakrytý. Opatrne som cez neho prehodila časť prikrývky a pozerala na neho ako spí. Snažila som sa spomenúť, prečo som sa včera správala ako idiot.

V hlave som mala chaos. Sadla som si na posteľ a pozerala von oknami. Posteľ nebola na svojom obvyklom mieste, bola prisunutá k obrým oknám na konci jeho priestrannej izby.

Vonku bolo už poriadne svetlo. Určite bolo okolo desiatej ráno. Hlava ma bolela a od trápnosti by som sa najradšej prepadla pod samotnú čiernu zem. Oprela som sa o čelo veľkej masívnej postele. Pohľad sa mi zaboril do nekonečne dlhých ulíc mesta, ktoré sa rozprestieralo pod nami.

Pomaly som sa rozpamätávala na včerajší deň. Čo vám poviem... nič trápnejšie som asi nezažila.
S čistou mysľou sa mi včerajšie objímanie Yoongiho zdalo maximálne nevhodné. Maximálne. Ako som si to len mohla dovoliť? Na druhej strane, pili sme alkohol... ospravedlňovala som samú seba, no neúspešne. Stále som sa hanbila.

Prstom som si utrela zvyšok rozmazanej riasenky z popod očí a prehrabla si vlasy. To posledné čo chcem je, aby dostal Yoongi traumu.

Po chvíli sa Suga začal prevracať a pomaly budiť. Vyzeral ako malé rozospané klbko. Nikdy som ho takéhoto zraniteľného nevidela. S miernym úsmevom, ktorý som nedokázala skryť, som ho pozorovala. Vlasy mal úplne strapaté a tvár jemne opuchnutú po spánku. Vyzeral tak rozkošne. Už to nebol taký bad ass Yoongi, akým sa stále tváril byť, usmiala som sa sama pre seba.

Pretrel si oči a pozrel na moju časť postele. Na jeho zmätenej tvári sa zračila grimasa.

„Ako dlho tu na mňa pozeráš?" tváril sa urazene.
„Dosť dlho," zasmiala som sa.

Čakala som, že sa ofučí a prevráti oči, ale on sa len usmial.

„Ako sa cítiš?" opýtal sa po dlhej chvíli.

„Hrozitánsky trápne," začervenala som sa. „Ja sa veľmi ospravedlňujem. Je to hrozné. Prepáč. Ja som.. nemôžem za to. Ono to niekedy príde a ja to neviem všetko spracovať," začala som sa mu za celý večer ospravedlňovať. „Yoongi prepáč za to, ako som sa správala... Viem, že som sa nesprávala vhodne."

Suga sa zasmial. „Dobre stačí. Nemáš sa za čo stále ospravedlňovať. Ja som ten posledný, ktorému by si to mala vysvetľovať."

„Vážne?"

„Áno. To čo si včera zažila ty, ja zažívam posledné obdobie dosť často."

„Aj ja," zosmutnela som. „Nebolo to prvý raz, čo ma to tento týždeň chytilo."

„Ak chceš, zavolaj mi a ja prídem. Ak budeš potrebovať ukľudniť... Myslím, že včera som to celkom dobre zvládol," rýpol si do mňa a zasmial sa. 

Začervenala som sa.

„Sugaaa, to je tak tráápne," zúfalo som si vzdychla a hlavu som si hodila do vankúšov.