16. My childhood

489 36 4
                                    


Ráno po tom, čo ma princa na bielom koni, respektíve Yoongi na čiernom Range Roveri, zachránil, sme sa s chalanmi stretli pri raňajkách. Nebola som dvakrát nadšená, že ich opäť otravujem, no chlapci nevyzerali, že by im moja prítomnosť vadila, práve naopak, mali zo mňa srandu...                       

„Táákže Veronika, povedz že nám, kde si dnes spala?" vyvalil na mňa Hoseok oči a usmial sa popod fúzy.

„Hoseok!" zasmiala som sa a jemne som ho žďuchla, „prestaň si ma doberať. Ja som vážne nevedela zaspať v tej vašej hosťovskej izbe."

Väčšina chalanov sedela za kuchynským stolom. Kookie a Yoongi ešte nevstali, no zvyšok domu si už pochutnával na raňajkových cereáliách.

„To je nám úplne jasné," žmurkol Jin.

Tvárila som sa akoby nič a naliala som si pohár čaju z džbána.

„Takže, kedy bude svadba?" nadšene zajasal Tea.

„Tomu ver V, za chvíľu bude svadba!" rozrehotal sa Hoseok a Jin.

„Ak nejaké dievča pustí do postele nie raz, ale dvakrát, tak to musí byť fakt niečo," prikývol Jimin a zjedol ďalšiu porciu cereálií.

„Čo bláznite," vstúpila som im do záchvatu smiechu, „žiadna svadba. My si len rozumieme. To je celé."

„Nie Veronika, veď my vám to prajeme. Yoongi si zaslúži dobré dievča," povedal s úsmevom Jimin. „Yoongi k sebe do postele nepustí nikoho, to je jeho priestor. A ak ťa tam pustí nie raz, ale viackrát..."

„Proste, Yoongi je BAD BOY," dostal záchvat smiechu J-Hope a po brade mu začalo tiecť mlieko.

V tom do kuchyne vstúpil rozospatý Suga. Chalani stíchli a ja som sa chcela prepadnúť od hanbi.

„Mmhhh," zahlásil na pozdrav. Skoro si ma nevšimol. Vzal do rúk misku s jedlom, ktorú vytiahol z chladničky a prisadol si k stolu oproti mne, hneď vedľa RM-a.

„Čo je? Prečo ste tak stíchli?" spýtal sa nechápavo.

„Nič, nič. Povedz Suga, dobre si sa dnes vyspal?" rýpol si do neho JH. RM na neho nahnevane pozrel. Yoongi len prevrátil oči a pustil sa do jedla.

Nechcela som, aby si Suga myslel, že som všetkým povedala, že sme si dali pusu. Pre mňa to bolo až príliš osobné. Nikomu som to nemala v pláne povedať. Okrem toho, s jasnou mysľou to vidím ako veľký prešľap. Každopádne Hoseok tomu veľmi nepomáhal.

Namjoon však šikovne zmenil úplne tému.

„Tae, dnes varíš obed ty. JK varil včera. Dnes si na rade, tak prosím nezabudni."

„Čo? Ja? Ja som myslel, že dnes je na rade Jimin." Prekvapene odvrátil zrak od raňajok.

„To nemyslíš vážne V, prečo na to vždy zabudneš. V nedeľu varíš ty, je to tak už aspoň mesiac. Okrem toho, dobre vieš, že dnes ideme na to stretnutie. Mal si byť jediný doma a navariť," povedal nahnevane RM.

„Ak to Tae-ovi nebude prekážať, môžem kľude navariť ja," mykla som plecami. „Aspoň Vám vynahradím to, že u vás môžem stále prespávať."

Po raňajkách som odišla domov, prezliecť si veci a dať sa dokopy. Musela som sa ponáhľať, aby som stihla uveriť chalanom obed, kým sa vrátia zo stretnutia.

Namjoon a Yoongi odišli do veľkej obývačky. Zvyšok chalanov sa rozpŕchlo do svojich izieb. Tae si pustil ďalšiu drámu a Jin s Jiminom išli drtiť playko.

„Musíme sa porozprávať," pošepol Yoongi RM-ovi a nenápadne ukázal na obývačku.

Namjoon dopil čierny čaj a nasledoval Yoongiho na veľké biele kreslá v rohu miestnosti.

„Musíme sa ťa na niečo opýtať."

„Aká je téma?" Namjoon si sadol do pohodlného kresla a vystrel si nohy.

„Veronika."

„Dnes ráno som počul, ako s niekým na chodbe telefonovala. Nepočúval som ju, ale spomínala meno Mathias..."

Namjoon sa usmial. „Ale Yoongi- hyung, snáď nežiarliš!"

„Nežiarlim! Len ma napadlo..."

„Mathias je jej mladší brat. Nemusíš mať obavy."

„Ona má brata? Poznáš ho? A ako sa vy dvaja vlastne poznáte? Nikdy si mi nič nespomínal..."

„Je to celkom pekný príbeh," Namjoon začal, „S Veronikou sme spolu vyrastali. Je to skoro ako moja mladšia sestrička. Nepoznali by sme sa, nebyť našich mám. Jej mama, spolu s mojou mamou študovali na rovnakej škole. Tuto v Soule.

Keď vyštudovali, jej mama sa odsťahovala späť do Nemecka a následne sa vydala do Londýna. Moja mama zostala v Kórei a tiež sa usadila.

Boli najlepšie priateľky a ich vzťah neochladol, ani keď sa odsťahovali.

Veronikina mama, Margo, alebo ako ju poznám ja- teta Mary, sa vydala za bohatého muža. Narodili sa im tri deti. Veronika, Mathias a ako posledná Natália. Jej najmladšiu sestru však veľmi dobre nepoznám, narodila sa omnoho neskôr, ako ona a Mathi.

Moja mama a teta Mary boli stále priateľky, aj po tom, čo sa im narodili deti. Každé leto nám jej rodina prenajala plážový dom a obe rodiny sa do neho na celé leto nasťahovali.

Jej manžel kvôli práci stále cestoval a teta bola osamelá. Na leto sa teda odsťahovala s jej deťmi do plážového domu a zavolala si tam aj jej priateľku- moju mamu aj so mnou a mojou sestrou.

Len si to predstav. Dva mesiace pri mori! Raz to bolo Portugalsko, raz Grécko a raz dokonca Miami. To boli tie najlepšie zážitky z detstva.

S jej bratom sme vymýšľali stále nejaké hlúposti. On ma učil jazdiť na koni a ja jeho grgať a prdieť pazuchou." Rozosmial sa.

„Vieš, oni sú veľmi vplyvná rodina. Odsťahovali sa do obrieho domu za Londýnom. Chodili na súkromné školy a učili sa hrať na husliach. Boli naozaj za vodou... plážový dom každý rok bola kvapka v mori toho, čo všetko si mohli dovoliť."

„A prečo si ju nikdy nespomínal?"

„Kontakt nikdy úplne nevymizol, no po jej osemnástke značne oslabol. Ja som mal vtedy 19 a začínal som s vami v skupine a ona... jej vtedy začali jej vlastné problémy. Z každoročných letných prázdnin sa stalo len občasné telefonovanie."

„Aké problémy?" vyletelo z Yoongiho.

Keby si len vedel...

______________________________________________________________________________

Ďakujem za vašu podporu, ktorú mi každý deň dávate. Som za to veľmi vďačná a verím, že v budúcom roku sa Vám všetkým bude dobre dariť .

LOVE YOU.

*Nasledujúca kapitola: 17. Yoongiho mandarínky*

Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅Where stories live. Discover now