Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

6. Hmm

V izbe bola úplná tma. Jediné svetlo, ktoré prenikalo cez veľké okná bolo to z večerných lámp mesta. Červené a žlté farby Soulu naplnili jeho izbu zvláštnym šerom.  

Skúmala som pokrčený papier kúsok po kúsku.    

„Je to..... text piesne," ukončil moje trápenie.

„Ou wooow," s údivom som na neho vyvalila oči.

Sadla som si na posteľ ako sedával Suga a začala som skúmať verše. Prisadol si ku mne a mlčky na mňa hľadel. 

Ramená sa nám dotýkali. Bol vedľa mňa tak blízko. 

„Prečítaj mi to prosím," otočila som k nemu tvár. Jemne mi vzal papier z rúk a s nepatrným výrazom nesmelosti začal prekladať slovo po slove.

Tvárou som bola otočená k nemu a sledovala jeho pery. Mal iný hlas, bol razom hlbší a sebaistejší.

Mlčky som počúvala preklad piesne, ktorá sa mi zdala tak smutná. Obsah nebol jednoznačný. Nebolo tam napísané nič konkrétne, ale pôsobilo to veľmi melancholicky. Použil vety plné dvojzmyslov.

„Môžem?" opýtala som sa a opatrne som mu vzala papier z ruky.

„Jasné svetlá šedého mesta?" prečítala som vetu, pozrela sa na neho a v zapätí na okná na konci miestnosti.

„Myslel si tie?" pošepla som so zatajeným dychom.

Neodpovedal.

„Prázdna miestnosť plná ľudí...," opäť som pozrela na neho. Musel to napísať v týchto dňoch. 

Ich dom?

Toľko otázok no na žiadnu mi neodpovie.

„To jedno svetlo svieti predo mnou. Žiadne slová iba miestnosť plná pocitov." 

Naše večery? 

Zdvihla som oči od papiera a pozrela do tých jeho. Nikto nič nepovedal. Nebolo čo. Obaja sme vedeli, že to bola pieseň o ňom. Jeho spoveď.

„Si tak veľmi talentovaný. Tá pieseň je nádherná. Smutná, ale nádherná." Povedala som potichu.

 „Ešte nie je dokončená. Musím vymyslieť ešte pár rýmov."

„Budeš chcieť tu pieseň prezentovať verejne, alebo je to len spôsob ako vypustiť emócie. Niečo ako denník? Tá pieseň nemôže byť staršia ako týždeň."

„Neviem, ale áno. Je to niečo ako denník. Je to útek."

„Všetci pred niečím utekáme, ale tvoja verzia úteku je prekrásna."

Suga sa pousmial. „Aj tvoja."

„Čo je moja verzia úteku?"

Hlavou kývol smerom k oknám. „Niekedy, keď si mi rozprávala o tvojim živote tu, zapozerala si sa von tými oknami a bola si ticho aj desať minút. Iba si na to mesto hľadela."

„10 minút?" Netušila som, že to bývalo až tak dlho.

Suga so smiechom prikývol. „Niekedy som si nebol istý či nespíš. Ale ja som nikdy nespal. Počúval som ťa." 

Ukázal na verš v piesni my SOUL is her escape room.

„Si dobrý pozorovateľ," prikývla som s údivom. „Tých pár týždňov, čo som ti tu sedela pri nohách a rozprávala sa s tebou, to bol môj útek. Prepáč, že som ťa takto využila." 

„Tak to vôbec neberiem. Boli to pekné večery."

„Boli," prikývla som, „aj keď som mala niekedy pocit, že ťa vôbec nezaujímam, stále som cítila, že ma chápeš. Mala som pocit, že ti môžem povedať všetko a nikdy ma nebudeš súdiť. Ja o tebe neviem nič. Ty si vždy mlčal, ale keď sa pozriem do tvojich očí... mám pocit že o tebe všetko viem. Máš to tam všetko skryté. Bolesť, krivdu, radosť, lásku, obavy, ambície, sny... nemusíš veľa hovoriť. Stačí keď sa na mňa pozrieš a ja to z teba prečítam."

Zapozerali sme sa jeden na druhého a v tichosti sme jeden druhému skúmali oči.

Pousmiala som sa a oprela si hlavu o čelo postele.

„Ja som tu úplne sama. Nikoho v tomto meste nemám. Nemala som čas nájsť si priateľov. Nerobila som tu posledný mesiac nič, len pracovala a chodila za tebou. A tak sa nejako stalo, že ty si teraz jediný človek, ktorému verím. Ja mám iba teba Suga." Povedala som pošepky.

„Yoongi... volaj ma Yoongi. To je moje meno."

„Ja verím iba tebe, Yoongi." Pošepla som mu.

Položil mi svoju ruku na moju a spoločne sme v tichosti pozerali pred seba. Nikto nemal odvahu pozrieť sa na toho druhého. Nikto nechcel pokaziť tú krátku chvíľu. Bol to len on, ja a naše spojené ruky.

Len to a nič viac

*Nasledujúca kapitola: 7. B-day Girl*