Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

29. Začiatok konca I

„Chalani, už som tu," zakričala som od vchodových dverí s rukami plnými jedla.

Z obývačky sa ozval výkrik nadšenia.              

„Konečne!"

„Ty si poklad Veronika!"

Chlapcom sa nechcelo nič variť, a tak som sa po ceste k nim zastavila pre večeru. Hneď ako som otvorila dvere, chalani sa vrhli na tašky plné jahňacieho a škatuľky s jedlom porozkladali po stole v obývačke.

„Tae, tá krabička s Včkom je tvoja, máš to bez toho čili, ako si chcel."

Nosenie im večere bola jedna z vecí, ktorými som sa chcela revanšovať za to, že s nimi môžem tráviť čas.

Všetci sme si posadali okolo veľkého obývačkového stolíka a otvorili papierové krabičky. Vôňa karamelizovaného mäsa naplnila miestnosť príjemnou vôňou dobrého jedla. Popriali sme si dobrú chuť a vrhli sme sa na to.

„Inak, kde je zase Jimin a Suga?" zmätene sa obzeral okolo V.

„Pôjdem ich zavolať, nech sa najedia kým to majú teplé."

Zdvihla som sa z tureckého sedu a zamierila hore schodmi na druhé podlažie. Ako prvá bola Yoongiho izba, a tak som najprv zamierila tam. Podišla som k dverám a ako vždy, najprv som zaklopala a potom pootvorila dvere do izby.

Stlačila som kľučku a jednou nohou som vošla dnu. „Yoongi, už máš dole jedl...," otvárala som dvere s vetou na perách, keď v tom...

To čo som videla ma nechalo stáť na mieste ako obarenú. Mala som pocit, že som práve vstúpila do nočnej mory.

Len čo som otvorila dvere, uvidela som Yoongiho, ako sedí na stoličke pri stole a pred ním stojí statív s tabletom. Na display-i bola vidno jeho tvár. Zbadala som, ako sa v zábere objavila moja postava. Suga sa zdesene otočil mojím smerom.

Uvedomila som si, že som práve urobila hroznú chybu.

V hrdle sa mi zasekla guča a nedokázala som nič povedať. Vypadlo zo mňa iba jedno slovo- prepáč a hneď som zase zmizla v chodbe a zabuchla som za sebou dvere.

Panebože, čo som to urobila? Chrbtom som sa oprela o dvere a hlavu som si položila do dlaní. Toto nie je pravda, však? Nevstúpila som práve do Yoongiho streamu, však nie? Veronika prosím, však sa ti to len zdalo.

Nezdalo.

Zošuchla som sa na zadok a sadla si na zem.

„Veronika, čo tam robíš?" zrazu otvoril dvere Jimin.

Do oči sa mi hnali slzy zúfalstva.

„Bože Jimin, ja sa tak ospravedlňujem. Ja som to nevedela. Nechcela som to urobiť." Prosila som ho na zemi o milosť. Zmätene na mňa hľadel.

„Niečo sa stalo? Nie je ti dobre?" pribehol ku mne a čupol si vedľa mňa. Prečo sa vždy tak o mňa zaujíma? Jimin je proste anjel.

Spadla som mu do náruče. „Veľmi sa ospravedlňujem. Toto sa nemalo stať. Ja som to nevedela. Prosím, nehnevajte sa na mňa. Celé som to pokazila" nariekala som.

„Veronika, musíš mi povedať, čo si urobila."

Ako som mu to mala povedať? Hľadel mi do očí a snažil sa ma upokojiť.

„Ja... ja som len vošla do izby. Chcela som vás zavolať, lebo už som priniesla večeru."

Nadýchla som sa a utrela si slzy. „... no a.." opäť som hľadala odvahu. „ Otvorila som dvere a tam sedel Suga a mal práve zapnutý vlive. Úplne som videla, ako sa na tom display-i ukázala moja tvár. Všetci tí, čo to pozerali, ma tam isto videli. Iba som stuhla a hneď odišla. Toto je katastrofa."

Neudržala som slzy sklamania zo seba samej.

„Ale noo.." objal ma Jimin chápavo. „Ničoho sa neboj, určite to nie je také zlé. Poď, ideme dole a počkáme, kým Suga skončí."

*

„Všetko sa to vyrieši neboj. Možno ťa tam nebolo vôbec vidno a iba sa zbytočne stresuješ."

„Ďakujem Jungkook, ale nemyslím si. Toto je asi úplný koniec."

S chalanmi sme sedeli v obývačke a čakali, kým Yoongi skončí. Panovala tam zvláštna atmosféra, pretože nikto nevedel, čo povedať. Sedela som vedľa Namjoona a pozerala do prázdna.

Postupne som si začínala uvedomovať, že som urobila obrovskú chybu. Takú veľkú, že ju nikto a nič nenapraví. Všetko je stratené, všetko. Pokazila som Yoongiho karierú, pretože sa prevalí, že s niekým chodí. Lenže tiež som práve ukončila môj vzťah s chalanmi. Zistia kto som. Skôr či neskôr to zistia a znenávidia ma tak, ako všetci ostatní.

Predstavovala som si všetky katastrofické scenáre v mojej hlave a bezducho som hľadela von oknami. Pomaly ale isto sa ma začínala zmocňovať obrovská nervozita a strach. Moje myšlienky vyrušil až príchod Yoongiho.

Celá miestnosť stíchla.

Rozbúšilo sa mi srdce a stuhla všetka krv. Nechcela som si ani predstaviť jeho výraz. Pomaly zišiel dole schodmi a vošiel do obývačky, kde na neho hľadelo bez slova sedem párov očí. Nikto nič nepovedal.

„Ste v pohode? Prečo na mňa tak zízate?"

„Yoongi, mňa to veľmi mrzí," začala som nariekať od nervozity a strachu z jeho reakcie. „Všetko som pokašľala, všetko je zle. Nič z toho sa nemalo stať."

„Hlavne kľud, všetko vieme vyriešiť," povedal Jin a rozprúdil debatu. „Bolo ju tam vidno či nie?"

„No... povedzme, že plán byť nenápadná je mierne ohrozený, ale netráp sa tým. Niečo vymyslíme," upokojoval ma.

„Môžeme povedať, že Veronika s nami pracuje," navrhol Jimin.

„Alebo, že je naša kuchárka," pridal sa Tae.

„Kuchárka chodí s Yoongim po nákupoch?" zaklopal si na hlavu Jin.

„A prečo proste nepovieme, že sa Yoongi zamiloval?" mykol plecami JK.

„Alebo proste nepovieme nič a budeme sa tváriť, že sa to nestalo."

„Ale to by sme potom klamali ARMY a to bude ešte horšie ako priznať, že sa nám Suga zamiloval," podotkol Tae.

Všetci riešili aktuálny problém, no ja som len tupo zízala do prázdna. Sedela som na pohovke vedľa Namjoona a jedným uchom počúvala chalanov. Pravda je však taká, že myšlienkami som už bola niekde inde. Chalani nevedeli celú pravdu. Ešte nechápali, čo som skutočne spôsobila.

Zrazu začal volať telefón. „To je Bighit," povedal Jin.

Vtedy som už nedokázala ďalej mlčať. Po chrbte mi stekal studený pot a ja som vedela, že už nemá zmysel ďalej klamať.

„Namjoon, toto je koniec. Dobre vieš prečo... Toto bol začiatok konca."

„Veronika, myslím, že je čas.."

„Už je neskoro. Zničila som vás."

„Nezničila, ale musíš im to povedať."

Vedela som, že musím s pravdou von.

„Chlapci," prerušila som ich dohady, „je tu niečo, čo by som vám chcela povedať."

Postavila som sa pred nich a pohľadom som prešla po každom z nich. Mlčky zdvihli oči a nechápavo na mňa hľadeli. Ruky sa mi potili a netušila som, kde začať.

„Je tu niečo, čo by ste mali vedieť..."

*Nasleduje kapitola: 30. Začiatok konca II*