Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

32. Lets make ...

„Chceš ísť hore?"  

Cesta ku mne domov bola úmorne dlhá. V aute bolo ticho, nikto nič nepovedal. Keď Yoongi zaparkoval pred mojím bytom, pozvala som ho dnu, na čo prikývol.

Odomkla som dvere a zasvietila svetlá v byte.

„Tak, vitaj u mňa," priviedla som ho do veľkej obývačky, ktorá bola spojená s kuchyňou.

„Wow, ja som tu vlastne ešte nikdy nebol," rozhliadal sa po miestnosti. „Myslel som, že bývaš v nejakom malom jednoizbovom bytíku."

„Mala som veľké šťastie, že som sa dostala do banky ako trainee. Spoločnosť mi zabezpečila tento byt na ich náklady."

„Koľko to má izieb?"

„Štyri," zaváhala som a v duchu som ich prepočítala. „Nepotrebujem taký veľký byt. Z nepotrebných miestností som urobila šatník a pracovňu. Ale aj tak väčšinu času trávim u vás. Samej mi je tu smutno."

Prechádzal sa po obývačke a pozeral von na balkón, ktorý sa ťahal po celej dĺžke bytu. Prezeral si obrazy na stene a môj menší neporiadok po zemi.

„Prosíš si čaj alebo niečo?" prešla som do kuchyne.

„Víno. Ak máš."

*

Zobrala som dva vínové poháre a položila ich na kuchynský pult. Otvorila som fľašu červeného vína a naplnila poháre.

Yoongi stále pred presklenou stenou v obývačke a pozeral von na mesto, ktoré žiarilo večernými farbami.

Podišla som k nemu a podala mu plný pohár. „Na zdravie," štrngli sme si a každý sa napil.

Bolo zvláštne mať ho doma. Jeho prítomnosť bola tak nezvyčajná. Na jednej strane som bola šťastná, že tam v tejto chvíli nie som sama, no na druhej strane som sa bála, čo mi povie.

Bála som sa, že som ho sklamala. Za to kto som a odkiaľ pochádzam nemôžem, no tajila som mu veci, ktoré boli veľmi dôležité a to som robiť nemala. 

Stáli sme v obývačke, hľadeli von oknom a nikto nič nevravel. Bradou som sa opierala o sklenený pohár. Obaja sme mlčali a to mi spôsobovalo ešte väčšie napätie.

„Yoongi, veľmi ma to mrzí. Prosím, nehnevaj sa. Prosím." Čím viac som premýšľala nad tým, čo sa stalo u chalanov, tým viac som si uvedomovala, aký hrozný človek som.

„Všetko je to moja chyba a bude lepšie, keď na teba zabudnem. Nikdy som nechcela zničiť to, čo ste tak tvrdo budovali," stekali mi slzy po lícach.

Suga sa bez slova otočil a položil oba poháre vína na stolík v obývačke. Podišiel ku mne a pozrel sa mi do očí.

„No tak, neplač," utrel mi rukami slzy. Jemne sa usmial a prameň vlasov mi založil na ucho.

Chytil ma za obe ruky a pevne ich stisol.

„Prosím, nehnevaj sa na mňa. Ja som ťa chcela pred sebou chrániť. Nechcela som ti ublížiť. Nikdy by som ti vedome nechcela ublížiť. Nemala som..."

„Pššt," usmial sa a stále mi pevne zvieral ruky.

„Veronika, ty nemôžeš za to, kto je tvoj otec. Ty nie si zlý človek a ty to vieš. A ja to viem tiež."

„Ale ľudia okolo si to nemyslia. Zničila som vás, veď kto by chcel byť spájaný s niekým, ako je môj otec."

„Nič si nezničila. Tvoj otec s nami nemá nič spoločné. Ak je tu niekto, s tým chcem byť spájaný, tak si to ty. Je mi jedno, odkiaľ pochádzaš a čo urobila tvoja rodina. Nezaujíma ma to. Je mi úplne jedno, čo urobil tvoj otec. To, čo ma zaujíma, si ty, Veronika. Aká si ty. A ja viem, že si dobrý človek. Že si milá a zábavná a že s tebou môžem byť sám sebou. To dievča, čo so mnou sedávalo na posteli, čo plakalo vo vani a to, čo sa stratilo v noci v meste, to je skutočná Veronika."

Vyplašene som mu hľadela do očí a nestíhala spracovávať všetky tie slová, ktoré tak otvorene vravel.

„Nikto a nič nezmení názor, ktorý som si o tebe utvoril. Ani tvoj otec, ani médiá a ani nikto. Nikto mi ťa nezoberie, pretože ťa nikomu nedám, rozumela si?"

Yoongi si jemne prešiel jazykom po pere.

Priblížil sa ku mne ešte bližšie, chytil ma okolo pása a pošepol mi do ucha.

„Veronika, milujem ťa."

„Aj ja ťa milujem, Yoongi."

V tej chvíli sa všetko zmenilo.

Jeho veta zmenila atmosféru v miestnosti. Ten moment nás oboch úplne omámil. Všetok stres, napätie, bolesť a výčitky v oboch zovreli a potrebovali vyjsť von.

Okamžite sme sa na seba vrhli a naše pery sa spojili v jedny.

Opäť som pocítila teplo jeho pier a podmanivú vôňu jeho rozhorúčeného tela. Kolená sa mi podlomili a prestala som cítiť zem pod nohami. V tom momente sa svet prestal točiť a ja som sa začala vznášať.

Vášnivo si ma k sebe privinul a jeho ústa mi do pier vtláčali horúce bozky.

So zatvorenými očami som ho pevne chytila za krk a nechcela som, aby ma už nikdy pustil. Naše pery sa prepletali a ja som ho chcela cítiť úplne všade.

Panvou som sa k nemu pritlačila a jemne mu zahryzla do spodnej pery. Dlaňou som mu prechádzala po pevnej hrudi až k rifliam. Natiahla som mu okraj trička a pritisla si ho viac k sebe.

Pousmial sa a mierne sa zaprel. Rukami ma chytil pod stehnami a zdvihol ma na ruky.

„Aaah, Yoongi," zasmiala som sa a na pery som mu pritisla bozk. Nohami som sa omotala okolo jeho tela a rukami som sa držala jeho veľkých pliec.

„Milujem ťa," pozrela som mu z výšky do očí a rukou mu postrapatila vlasy.

Oblizol si peru a jemne si do nej zahryzol.

„Aj ja teba... ale teraz....," mierne si ma nadvihol, „ideme do spálne." 

______________________________________________________________________________

Aaaaa, vždy keď si prečítam túto časť, usmievam sa ako blázon. 

Hands down moja obľúbená kapitola. Proste aaaa, konečne. Teším sa z toho akoby som to niekedy zažila...😂 Každopádne, dúfam že sa vám táto časť páčila.

Love you.

*Nasledujúca kapitola: 33. Otec*