Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

18. Mindfuck

* Flashback*              

Pred 7 rokmi   

„Mama, kde je zase? Prečo s nami nikdy nevečeria?" Opýtala sa Natálka a smutne sa vŕtala vo varenej zelenine.

„Naty, nehraj sa s tým jedlom a najedz sa poriadne," pohladila som ju po zlatých vlasoch.

„Sestra má pravdu láska, pekne sa najedz. Má veľa práce. Navečeria sa neskôr"

„On má stále veľa práce." Prevrátil oči Mathias a znechutene odhodil príbor. Kývol na služobnú a tá mu naliala pohár vody.

Všetci štyria sme sedeli vo veľkej jedálni a potichu jedli večeru. Mathias sa nikdy nebránil ukázať, čo si skutočne myslí. Nechápal matku, ako takto dokázala prežiť toľko rokov. Pravdupovediac, nechápala som jej ani ja. Natálka mala šťastie, že sa narodila omnoho neskôr ako my dvaja s bratom. Veciam okolo našej rodiny ešte nechápala. Našťastie.

Keď sme dojedli hlavný chod, začal sa podávať múčnik. Servírka prišla s malým vozíkom, na ktorom boli štyri malé porcelánové tanieriky s úhľadne nakrájaným dezertom. Diana vždy vedela, ako naservírovať jedlo. Jej koláčom neodolal ani Mathias.

Podišla ku mne a položila predo mňa jemný vanilkový piškót s jahodovým pyré.

„Tak deti, dobrú chuť," kŕčovito sa usmiala matka a povzbudila nás k jedlu.

V tom sa začalo všetko triasť.

Masívny luster nad našimi hlavami sa začal vlniť a voda v pohároch sa sčerila. Zhrozene som sa pozrela na brata.

„Mami, čo sa deje?" vydesene zvolala Natália.

Ozval sa ohromný zvuk z vonka, ktorý sa neustále približoval. Všade bolo počuť hlasné sirény. Spoza zastrených okien začali presvítať červené a modré svetlá. Celá miestnosť razom zmenila farbu.

„Mami, čo sa deje?" rozplakala sa Natálka a bežala k mame. Vydesene sme sa na seba pozreli. Okolo nás sa všetko triaslo a hluk stále silnel. V Mathiasových očiach sa odrážal strach.

Z ničoho nič prišli policajné autá a obkľúčili náš dom. Zhrozene sme pozerali okolo seba. Cez roztiahnuté závesy sme videli, ako nad naším domom prelieta vrtuľník.

Otvorili sa hlavné dvere a dnu vpadli kukláči. Natália začala od desu kričať a plakať.

„Odneste ju do bezpečia," kričala mama personálu. Vzali sestru a utekali s ňou preč. My traja sme zhrozene zostali v jedálni. Nedokázali sme sa ani pohnúť.

Okná v jedálni sa rozbili a dnu nabehli policajti so zbraňami. Od strachu som sa triasla. Panebože, čo sa to deje?

Sirény húkali a celý dom bol osvetlený modrými a červenými svetlami policajných dodávok.

Nikto sa ani nepohne! Ľahnúť na zem a ruky k hlave!

Ozvalo sa a my sme si vydesene ľahli pod stôl.

Matka plakala. Mathias ma chytil za ruku a potichu sme sledovali kukláčov, ktorí prehľadávali náš dom. Bola som vydesená na smrť. Diana a zvyšný personál ležal na zemi a so slzami hrôzy pozerali na ozbrojených mužov s kuklami, ktorí kráčali pomedzi nich.

Práve ste boli obkľúčení, ozvalo sa z hlasnej sirény.

„Je to tu." Povedal Mathias.

„Je to tu," zopakovala som s istou satisfakciou.

***

*Nasledujúca kapitola: 19. Škandál!*