Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

28. Nový začiatok

O pár dní od Yoongiho skratu s množstvom alkoholu v jeho žilách som sa u chalanov opäť zastavila. Chcela som ho ísť skontrolovať, či je v poriadku.     

Okrem toho, potrebovala som ho vidieť. Chcela som sa zase pozrieť do jeho očí a cítiť tie neopísateľné zimomriavky.

Tých pár dní, čo som ho nevidela boli ako čistá smrť. Ani neviem ako sa to celé stalo, ale nebola minúta, čo by som na neho nemyslela. Tak veľmi som ho chcela opäť vidieť. Opäť ho objať a cítiť jeho vôňu.

Po práci som utekala hneď chalanom do bytu. Návštevy u nich doma patrili k tým najkrajším chvíľam v Soule.

Po zvítaní sa s Jungkookom a Jiminom, ktorí mi prišli otvoriť dvere, som zaklopala na Yoongiho izbu.

Ako vždy, keď na tie dvere klopem, aj teraz som bola ohromne nervózna. Ale zároveň som sa tešila ako malé dieťa. Pomaly som pootvorila dvere a vošla do izby. Už sa stmievalo a v miestnosti panovalo šero.

„Ahoj, to som ja," potichu som pošepkala.

Yoongi sedel na posteli a v ruke držal pero a papier. Keď ma zbadal, nežne sa usmial a veci odložil na bok.

Prisadla som si k nemu na posteľ a hanblivo som sa usmiala.

„Ako sa cítiš?"

„Už je to fajn," začervenal sa.

„Ja... ehm... chcel som ti poďakovať za to, čo si urobila."

Mávla som rukou.

„Viem, že si vravela, že ma už nechceš vidieť, ale napriek tomu si sa vrátila. Ďakujem."

Jeho hlas bol tak upokojujúci.

„Ja som chcela tebe poďakovať, Yoongi. Namjoon mi povedal o Sarang a tých fotkách. Bolo to od teba ohromné gesto."

„Chcel som ťa chrániť." Pošepol.

„Prečo?"

Zamyslel sa. „Pretože nechcem, aby ti niekto ublížil."

„Ani ja nechcem, aby ti niekto ublížil. Aj ja ťa chcem chrániť." Pošepkala som do tmy.

Sedeli sme vedľa seba na posteli a pozerali von oknami. Nohy sme mali vystreté na posteli a hlavami sme sa opierali o čelo veľkej postele. V izbe bolo absolútne ticho.

„Yoongi... vtedy keď som ťa tam našla, ako si bezvládne ležal na zemi...," privrela som oči, „tak veľmi som sa o teba bála. Ja som ani nevedela, že sa o niekoho môžem takto báť. A keď si nereagoval... to bolo..."

„Pššt," zastavil ma a jemne ma chytil za ruku. Prekvapene som na neho pozrela.

„Prosím, nemysli na to. Už nie. Teraz sme tu spolu, dobre?"

„Keď sme spolu, je to tá najkrajšia časť dňa," pozrela som do zeme. Bála som sa to vysloviť nahlas.

„A keď odchádzaš, je to pre mňa tá najhoršia časť dňa."

Jeho veta zostala visieť vo vzduchu.

Jemne som pootočila hlavu a opatrne som mu pozrela do očí. Bol vedľa mňa tak blízko. Ramená sa nám o seba dotýkali. Pomaly sa ku mne otočil, pozrel mi do očí a vzápätí na moje pery. Ruku mi stisol ešte pevnejšie a naklonil sa ku mne.

Pery sa nám dotkli.

Opäť som pocítila jemnú sladkosť a mäkkosť jeho pier a srdce sa mi rozbúšilo ako splašené. Celým telom mi začal prúdiť adrenalín.

Zatvorila som oči a nevnímala nič, len jeho dotyky na mojich perách a zápästí. Chytila som ho okolo krku a privinula si ho k sebe ešte bližšie. Tak blízko, ako sa len dalo.

Jemne ma chytil za líce pritlačil svoje pery na moje ešte tuhšie. Iskričky ma pichali v celom tele a ja som si priala, aby tento moment trval večne.

Po chvíli pootvoril oči a jemne sa usmial. V lícach mal červeň a jemné zahanbenie. Ostýchavo sklonil hlavu a s letmým úsmevom sa opäť oprel o čelo postele. V jeho očiach sa odrážalo celé mesto. Nikto nebol pre mňa ešte taký dôležitý, ako on.

Po chvíli ticha Yoongi šeptom začal: „Myslíš že... myslíš, že by sme..." začervenal sa.

„Myslíš, že by sme niekedy mohli ísť... na prechádzku? Len ty a ja? Niekam mimo tento byt a šiestich chalanov?"

„Pozývaš ma na rande?"

Zapýril sa a prešiel si rukou po vlasoch. „Iba ak by si chcela."

Celé telo mi naplnila radosť a šťastie. Ako by som len mohla odmietnuť. Nič som si nepriala viac, ako stráviť každú voľnú chvíľu s ním.

On ma robil šťastnou. Pri ňom som zabudla na veci okolo a užívala si každú chvíľu. Po tom všetkom, čo som s ním zažila som si ho už nedokázala odopierať. Už som sa nedokázala viac mučiť a týrať tým, že ho nemôžem mať. Chcela som ho milovať viac ako čokoľvek a kohokoľvek.

Bol pre mňa všetkým a bola som rozhodnutá chrániť ho a stáť pri ňom tak dlho, ako mi dovolí. Dala by som mu všetko, len aby bol šťastný.

Na ten malý okamih som zabudla, ako je celý život komplikovaný. Zabudla som, že vonku za dverami jeho izby je reálny svet. Keď som s ním, nič sa nezdá ako dôležité. Jediný, kto je pre mňa v ten moment dôležitý je on.

On a len on.

_______________________________________________________________________________

Aaaaa, je to táám. Konečne sa veci pohli, však?

Mám vás veľmi rada, ďakujem že čítate ďalej.

Love you.

*Nasleduje kapitola: 29. Začiatok konca I*