Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

17. Yoongiho mandarínky

Okolo dvanástej išli chalani na pracovnú schôdzku. Doma zostal len Tae a Suga.            

Vrátila som sa do svojho bytu v centre mesta. Bol taký prázdny a studený, ako som ho včera opustila. Nechápte ma zle. Môj byt je naozaj krásny. Veľký a priestranný s množstvom okien, no nikto ma v ňom nikdy nečaká. A preto je smutný.

Nemala som v pláne sa veľmi zdržiavať. Prezliekla som sa do svojho oblečenia a jemne som sa namaľovala. Myslím, že Veroniky bez make-upu už bolo dosť.

Potom som už len výťahom zišla dole do podzemia a naštartovala svoje auto. Šoférovanie bola jedna z činností, ktoré som milovala a vždy ma ukľudňovalo. Nasadla som do veľkého modrého Volva a o desať minút som bola späť u chalanov.

Po príchode som sa začala rozhliadať po ich veľkej kuchyni. Chladnička bola úplne prázdna. A keď poviem úplne, tak myslím tri fľašky sójovej omáčky a nič viac. Nikde žiadne normálne jedlo, iba sójová omáčka a nejaké cestoviny v zapadlom šuplíku.

„Well, môžem ísť na nákup."

*

Yoongi sa ponúkol, že ma na nákupe bude sprevádzať. Samozrejme, nenamietala som.

Keď sa vrátil prichystaný na nákup... mali ste ho vidieť. Dolná sánka mi spadla až kdesi na zem.

Yoongi, čo mi to robíš? Vyzeral naozaj dokonalo.

*

Nasadli sme do Volva a pomaly som vyšla z podzemnej garáže. Bola som trochu nervózna, keď som vedela, aký cenný náklad veziem v aute. Bola som dobrá vodička, ale snažila som sa ísť opatrne. Pomaly som vyšla na hlavnú cestu a pokračovala k nákupnému centru.

„To akože pôjdeme celý čas tridsiatkou? Nevedel som, že sa plánuješ dostať do obchodu až zajtra," posmešne sa uškrnul a drgol do mňa.

Usmiala som sa a pokrútila hlavou: „ako si pán Yoongi praje."

Prudko som dupla na plyn a preradila na štvorku a potom päťku. Yoongiho oprelo do sedačky tak, že sa musel pridržať dverí. Ja mu ukážem tridsiatku.

Pred poslednou zákrutou som prudko pribrzdila a zaparkovala na parkovisku pred obchodom. „Toto som nečakal," povedal s úsmevom a oči sa mu zmenili na dva malé mesiačiky. Usmiala som sa.

„Toto som ti chcel dať," vytiahol niečo z vrecka a podal mi to.

„Mala by si si ho dať keď vyjdeme z auta. Len pre prípad že... no veď vieš. Nemusíme budiť pozornosť." Položil mi do dlane úhľadne preložené rúžové rúško s ručne maľovanými kvetmi sakury na strane.

Od prekvapenia som otvorila ústa dokorán. Bolo nádherné.

„Ja.. ja neviem čo povedať. Je to prekrásne. Ďakujem, ale nemusel si si robiť starosti."

„Ja viem že nie. Ale chcel som," dodal s úsmevom a začervenal sa. Nasadil si čiernu šiltovku a vyšli sme do obchodu.

⃰

Neviem, čo sa tomu chlapcovi stalo, ale ako sme vošli do obchodu, dostal toľko energie. Pobehoval z uličky do uličky a hádzal jedlo do nákupného košíka hlava nehlava. Pri regáli so sladkosťami sme strávili asi 15 minút. Ani som netušila, že sladkosti je.

„A toto si už jedla? Je to veľmi dobré. Šup s tým do košíka. A bože toto!? To milujem. Bez váhania by som to vymenil za Tea. Zoberiem pre istotu tri balenia... človek nikdy nevie. O bože a toto?!" Vravel a všetko, na čo ukázal, hodil do košíka. Musela som ho odtiaľ odtiahnuť, pretože by vykúpil asi úplne všetko.

„Ešte toto! Musíš to ochutnať. Nikdy si nejedla nič lepšie." Načahoval sa za sladkosťou spoza mňa.

„Suga! Už musíme ísť," so smiechom som ho pretláčala k pokladni.

„Sú to také malé gumové mandarínky plnené..."

„Yoongi!"

*

S božou pomocou som ho dostala von z obchodu.

„Ďakujem za pomoc," poďakovala som mu na ceste k autu. Suga držal veľkú tašku potravín a ja som kráčala popri ňom.

„Mohla si si zobrať aj pohodlnejšie topánky ako toto, nechápem, prečo nosíš stále opätky..." zrakom pozrel na moje vysoké sandále. V tom sa my noha trochu pošmykla a pocítila som ako sa nakláňam na stranu.

„Aaaa," zakričala som a rukami som sa chytila Yoongiho, ktorý sa na poslednú chvíľu chytil.

„Čo si to hovoril o tých topánkach?" zasmiala som sa a postavila sa na rovné nohy.

„Yoongi záchranca," uškrnul sa.

Rozosmiala som sa a jemne som do neho žďuchla rukou.

⃰

„To minule, ... čo sa stalo...," povedal Suga po tom, čo sme opustili parkovisko. Sedel na sedadle a pozeral von oknom.

„Hm?" preradila som na trojku. Chvíľu bolo opäť ticho.

„Neviem, čo si o tom..." zasekol sa. Po chvíli ticha to asi úplne vzdal, pretože vetu už nedokončil.

„Ak narážaš na to, čo sa stalo včera, tak.... prehnala som to. Ospravedlňujem sa. Bolo to maximálne nevhodné."

„Ľutuješ to?"

Jeho priama otázka ma zaskočila. Nevedela som odpoveď. Ako som mohla ľutovať tú najkrajšiu pusu v živote? Tá chvíľa bolo to najkrajšie, čo sa mi za posledné roky prihodilo. Na druhej strane, Yoongi si zaslúži niekoho lepšieho. Ľutovala som, že som mu vôbec začala motať hlavu.

„Trochu."

Zarazil sa. Zrazu mi to prišlo ľúto, nechcela som ho raniť.

„Yoongi, je tu niečo, čo sa týka len mňa a možno by si o tom mal vedieť, než bude neskoro..."

*Nasledujúca kapitola: 18. Mindfuck*