Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

13. Range Rover

Z ničoho nič sa na konci ulice objavil čierny Range Rover. Všimla som si ho len kútikom oka. Viac som sa venovala opitým chlapom, ktorí sa ma dotýkali a s nechutným úsmevom mi niečo hovorili. V tom som započula zvolanie.      

„Veronika!" Rýchlo som sa obzrela smerom, z ktorého prichádzal hlas. Smerom k nám bežal Suga a volal na mňa. Vytrhla som sa zo skupiny a so slzami strachu a šťastia zároveň som sa rozbehla priamo k nemu.

Vletela som mu priamo do náručia. „Yoongi," povedala som s veľkou úľavou.   

Objal ma okolo pliec a hlavu mi priložil na vlasy. Pevne sme sa stisli.

Slzy sa mi predierali von, no snažila som sa ich udržať. Cítila som sa zrazu tak bezpečne. Nič sa mi nemohlo stať. Nie s ním. Ešte raz som ho objala a hlavu som mu pevne pritisla na hruď.

„Ďakujem, ďakujem za záchranu."

Chytil mi ruku a viedol ma smerom k naštartovanému autu.

„Už si v bezpečí. Poď, ideme domov."

*

„Sadni si a pripútaj sa," povedal starostlivo a zatvoril mi dvere. Mal veľké čierne auto, do ktorého bolo pomaly ťažké nasadnúť. Suga si sadol za volant a zatvoril dvere. Skontroloval ma, či som v poriadku a vyrazil preč. Oprela som sa o bok dverí a potichu som pozorovala Yoongiho.

Strach ma prešiel a jediné čo zostalo, bola príšerná únava. Pomaly som dýchala a oči sa mi mierne zatvárali.

„Čo si robila v tejto štvrti? Tu sa nemôžeš sama prechádzať." Povedal po chvíli.

Obzrel sa na mňa a chytil ma za koleno. Pousmial sa a ďalej sa venoval šoférovaniu.

Jeho dotyk bol ten najkrajší pocit na svete.

*

Šoféroval veľmi dobre. Cítila som sa s ním tak bezpečne. Ruku mal opretú o okno a druhou pevne držal volant. Uprene pozeral na cestu pred nami a sem tam ma zrakom skontroloval, či spím.

Nespala som, iba som pozerala, ako úžasne vyzerá, keď šoféruje.

Na križovatke som mu povedala, aby odbočil doprava. On sa však len pousmial a išiel rovno.

„Kam ideme?"

„K nám predsa."

*

U chalanov už celý dom spal, okrem Namjoona, ktorý netrpezlivo čakal na náš príchod.

„Vďaka bohu už ste tu," uľavilo sa mu a objal ma okolo pliec. „Čo to stále vyvádzaš."

„Nachystal som ti izbu pre hostí. Môžeš si tam ísť ľahnúť. Máš tam nejaké veci na prezlečenie a čistú posteľ. Budeš tam mať súkromie," odviedol ma do izby, ktorá nebola na poschodí, ako všetky izby chalanov, ale hneď vedľa kuchyne.

*

Bola to pekná izba s veľkou koženou posteľou. Bol tam stôl a stolička, veľký šatník a kreslo, ktoré bolo otočené smerom von veľkým oknom. Vyzliekla som si spotené veci a išla sa osprchovať.

Na posteli ma čakalo čisté oblečenie. Obliekla som si veľké čierne tričko a ľahla na posteľ.

Konečne som si mohla oddýchnuť. Unavene som zatvorila oči no zaspať som nevedela. Prevaľovala som sa zo strany na stranu a spánok nie a nie prísť.

Ako veľmi by som chcela zase spať pri ňom. Možno ak teraz vojdem do jeho izby, bude ešte hore. Na druhej strane... už mal so mnou dosť starostí. Za posledné dve noci som mu nedala veľmi spať. Nemôžem byť taká vlezlá.

Silný vír myšlienok v mojej hlave mi nedovolil zaspať. Nemyslela som na nič iné, iba na neho. Moja myseľ sa krútila stále iba okolo Yoongiho.

Bože Veronika, čo sa to s tebou deje!?

Prosím, nepovedz mi, že k nemu začínaš niečo cítiť. Prosím, nezamiluj sa. Dobre vieš, že nemôžeš. Zostaneš tu ležať až do rána a zajtra pekne pôjdeš domov a budeš sa venovať svojej práci. Dobre?

Prevrátila som sa na brucho a hlavu pichla do hŕby vankúšov.

Len donedávna som mu sedávala pri nohách a on ma veselo ignoroval. A zrazu sa mu chcem hrabať do postele? Si normálna, Veronika? Nadávala som si v duchu.

Otočila som sa smerom k oknu a zatvorila oči.

Nech sa stane čokoľvek, nesmieš sa do neho zamilovať. Nesmieš.

Silno som sa snažila zaspať, no moja snaha vydržala asi dve minúty.

Ok, kašlem to. Idem za ním a ak ma vyhodí, tak ma vyhodí.

*Nasledujúca kapitola: 14. Zničený *