Lights Of Seoul / BTS [YOONGIxGIRL] ✅

37. Piano

Večer sme si s chlapcami urobili malé posedenie pri víne. Otvorili sme chrumky, objednali ďalšiu várku pizze, posadali si do obývačky a spomínali na staré dobré časy.  

„Bože pamätáte, ako sem Veronika prvýkrát prišla?" smial sa Jungkook.  

„Áno Kookie, pamätáme. Skrýval si sa pred ňou v kúpeľni."

„Počkať, čo si robil!?"

„Bože Seokjin... prečo si to musel povedať? Bolo to tajomstvo..." zdrvene krútil hlavou a vážne premýšľal o ukončení priateľstva.

„Áno to je svätá pravda, on sa ťa úplne bál," dusil sa smiechom Hoesok. „Nikdy nezabudnem ten výraz, keď prvýkrát zistil, že je u nás doma nejaké dievča."

„No dobre, dobre. Ďakujeme Hoseok, pochopili sme," povedal pasívne- agresívne Jungkook, zabíjajúc Hoseoka pohľadom a dolial si víno.

„Aj tak to boli tie najkrajšie chvíle. Veľa sme sa nasmiali," zasníval sa Jimin.

„Veľmi sme sa zblížili. Škoda, že už je koniec," skonštatoval Taehyung a ďalej jedol chrumky.

„Nebojte sa, ešte sa niekedy vrátim."

„Musíš," usmial sa Tae.

V tom som z horného poschodia započula hudbu. Je pravda, že niektorí chalani s nami dole neboli, no aj tak som nevedela identifikovať, odkiaľ tá hudba ide.

„To bude Yoongi. V kuchyni mi povedal, že ho kopla múza. Išiel si do štúdia niečo zabrnkať," vysmieval sa Jin.

*

Pomaly som sa blížila k štúdiu, ktoré mali chalani na hornom poschodí vedľa izieb. Čím som bola bližšie, tým som zreteľnejšie počula hudbu. Bolo to piano, ktoré naplnilo celé poschodie jemnou melódiou.

Potichu som pootvorila dvere a uvidela Yoongiho, ako sedí za klavírom. Bol tak sústredený, že si ma vôbec nevšimol.

Jeho prsty pomaly stláčali klávesy klavíra. Vyzeralo to, akoby ich jemne hladili. Chrbát mal zhrbený a hlavu zľahka nakláňal na stranu. V celej miestnosti bola tma.

Tú pieseň som dobre poznala. Bol to duet, ktorý som sa kedysi dávno učila na hodinách klavíra.

Podišla som bližšie a prisadla si k nemu. Nadýchla som sa a čakala na moment, kedy sa do skladby pridá druhý pár rúk. Položila som zľahka prsty na klávesy a pridala sa k nemu. Celá miestnosť sa naplnila melanchóliou.

Obaja sme razom pocítili silu toho krásneho duetu. Bol tak temný a zároveň tak žiarivý. Hudba žiarila v tmavej miestnosti. Pretínala jej mohutné ticho.

Len my dvaja a klavír. Ramená sa nám dotýkali a naše prsty tvorili dokonalú harmóniu. Po celom tele som cítila zimomriavky. Nič krajšie som dlho nepočula.

Spoločne sme cítili ako každý tón prechádza našimi žilami a srdcia nám obom silno bili. Bol to pocit dokonalého splynutia.

Keď skončila moja časť, ruky som položila na stehná a počúvala som ako Yoongi pomalými dunivými tónmi zakončuje koniec piesne.

V miestnosti zrazu nastalo úplné ticho. Pozreli sme si do očí a spoločne sa usmiali.

„Nevedel som, že vieš hrať na klavír."

„Ešte ja pár vecí čo o mne nevieš, ale nemaj obavy. Už sú to len dobré veci," usmiala som sa. „Prečo si sa tu ukryl?"

„Niečo mi napadlo, chceš si to vypočuť?"

Opäť sa prisunul k pianu a rozložil prsty na klávesy.

Celá miestnosť opäť začala žiariť. Naplnila sa krásnou sladkou melódiou, ktorá sa rozpínala do celého bytu. Bola to tak krásna melódia.

„Je to nádherné," pošepla som a prisunula sa k nemu bližšie objímajúc ho okolo pása.

Yoongi pokračoval v pozvoľnom hraní a ja som si položila hlavu na jeho rameno. Pokojne som zatvorila oči a vnímala len sladkú hudbu.

Keď skončil, prekvapene som otvorila oči. „Ešte pokračuj."

„Páčila sa ti?" usmial sa a ja som ho uvoľnila zo zovretia.

„Je pre teba... alebo skôr pre mňa. Bude mi ťa pripomínať, keď budeš preč." Pozrel do zeme a odmlčal sa.

Nevedela som čo povedať. Bolelo to.

„Vrátim sa. "

„Budeme mať úplne iné životy. Budeš na druhej strane sveta. Keď ty budeš spať, ja budem pracovať. A keď ja budem spať, ty budeš hore. Všetko bude úplne inak. Nebudeme mať na seba čas."

„Yoongi... to nehovor," zamrzelo ma.

„Sľúb mi niečo."

S obavami som sa na neho pozrela.

„Nezabudneš na mňa, že?"

„Samozrejme, že nie, Akoby som mohla? Po tom všetkom, čo sme spolu zažili, to ani nebude možné. Každý večer na teba budem myslieť," chytila som ho za ruku.

„Ale myslím to vážne. Sľúb mi to. A ak sa niečo stane, povieš mi to."

„Čo by sa akože malo stať?"

„Proste mi to sľúb."

„Sľubujem Yoongi."